Roháček › 1. Korintským › 14

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O hovorení jazykmi.1 Stíhaj­te lás­ku a snažte sa hor­live o duchov­né dary, ale viacej, aby ste prorokovali. 2 Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo ni­kto nerozumie, ale duchom hovorí tajom­stvá. 3 No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, na­pomenutie a po­tešenie. 4 Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cir­kev. 5 A chcel by som, aby ste všet­ci hovorili jazyk­mi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazyk­mi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cir­kev. 6 No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazyk­mi, čo by som vám pros­pel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroc­tvom buď učením? 7 Veď aj bez­dušné veci, vy­dávajúce zvuk, buď píšťala buď har­fa, keby nedaly roz­diel­neho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa pís­ka alebo hrá? 8 Alebo tiež keby trúba vy­dala ne­is­tý zvuk, kto sa bude chys­tať do boja? 9 Tak aj vy, keď ste jazykom ne­vydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do po­vet­ria. 10 Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôz­nych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku; 11 keby som tedy ne­znal moci čiže smys­lu hlasu, budem tomu, kto hovorí, bar­barom, a ten, kto hovorí, bude u mňa bar­barom. 12 Tak aj vy, pre­to že ste hor­liv­cami za duchovné dary, na vzdelanie cir­kvi hľadaj­te, aby ste hoj­neli. 13 Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa mod­lí, že by vy­kladal. 14 Lebo keď sa mod­lím jazykom, mod­lí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užit­ku. 15 Čo tedy robiť? Budem sa mod­liť duchom, ale sa budem mod­liť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou. 16 Pre­tože keby si dob­rorečil duchom, ako po­tom ten, kto zau­jíma mies­to pros­tého človeka, po­vie na tvoje ďakovanie ameň, keď ne­vie, čo hovoríš? 17 Lebo ty síce dob­re ďakuješ, ale druhý sa ne­vzdeláva. 18 Ďakujem svoj­mu Bohu, že viacej hovorím jazyk­mi ako vy všet­ci; 19 ale v sbore by som chcel pre­hovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných po­učil, než desať tisíc slov jazykom. 20 Bratia, nebuďte deťmi roz­umom, lež zlobou buďte nedos­pelými, ale roz­umom buďte do­konalí. 21 V zákone je na­písané: Inými jazyk­mi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma ne­počúv­nu, hovorí Pán. 22 Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale ne­veriacim; a proroc­tvo nie ne­veriacim, ale tým, ktorí veria. 23 Keby sa tedy do­ved­na sišiel celý sbor, a všet­ci by hovorili jazyk­mi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo ne­veriaci, či ne­povedia, že bláz­nite? 24 Ale keby všet­ci prorokovali, a vošiel by nie­kto ne­veriaci alebo pros­tý, bude káravo usviedčaný od všet­kých, súdený od všet­kých, 25 a tak budú zjavované taj­nos­ti jeho srd­ca, a tak pad­ne na tvár a bude sa klaňať Bohu vy­znávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami. 26 Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má vý­klad - všet­ko nech je na vzdelanie. 27 Buď že hovorí nie­kto jazykom, po dvoch alebo naj­viac traja a jeden po druhom, a jeden nech vy­kladá. 28 A keby nebolo vy­kladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. 29 A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech roz­sudzujú. 30 A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, pr­vý nech mlčí. 31 Lebo po jed­nom môžete všet­ci prorokovať, aby sa všet­ci učili a všet­ci sa po­tešovali 32 (A duchovia prorokov sa pod­riaďujú prorokom; 33 lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale po­koja), ako vo všet­kých sboroch svätých. O ženách v shromaždení.34 Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale pod­riaďovať sa, jako i zákon hovorí. 35 A jest­li sa chcú niečo na­učiť, nech sa doma pýtajú svojich vlast­ných mužov, lebo je mrz­ká vec žene hovoriť v sbore. 36 Alebo či od vás vy­šlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo? 37 Ak nie­kto mys­lí o sebe, že je prorok alebo duchov­ný, nech po­zná dob­re, čo vám píšem, že sú to pri­kázania Pánove. 38 Ale ak nie­kto ne­vie, nech ne­vie. 39 A tak, moji bratia, snažte sa hor­live, aby ste prorokovali, a hovoriť jazyk­mi neb­ráňte, 40 a všet­ko nech sa deje slušne a podľa poriad­ku.