Roháček › 1. Korintským › 11

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Hlavou muža je Kristus, hlavou ženy muž. O zavíjaní sa pri modlitbe.1 Buďte mojimi na­sledov­ník­mi, jako som i ja Kris­tov. 2 A chválim vás, bratia, že vo všet­kom pamätáte na mňa a držíte ustanovenia tak, ako som vám ich vy­dal. 3 Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kris­tus a hlavou ženy muž a hlavou Kris­ta Bôh. 4 Každý muž, keď sa mod­lí alebo keď prorokuje a má niečo na hlave, hanobí svoju hlavu. 5 A každá žena, keď sa mod­lí alebo keď prorokuje s ne­po­krytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jed­no a to is­té, jako keby sa bola oholila. 6 Lebo jest­li sa žena ne­pok­rýva, nech sa aj ostrihá; a jest­li je žene mrz­ká vec ostrihať sa alebo sa oholiť, nech sa po­krýva. 7 Lebo muž nie je po­vin­ný po­krývať si hlavu súc ob­razom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou. 8 Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; 9 lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10 Pre­to je žena po­vin­ná mať na hlave z­namenie moci mužovej pre an­jelov. 11 Avšak ani muž bez ženy ani žena bez muža v Pánovi. 12 Lebo jako je žena z muža, práve tak i muž skr­ze ženu, a všet­ko je z Boha. 13 Roz­súďte sami medzi sebou, či je to slušné, aby sa žena mod­lila k Bohu ne­po­krytá. 14 Alebo či vás ne­učí i sama príroda, že muž, keď má dl­hé vlasy, je mu to necťou. 15 Ale žena, keď má dl­hé vlasy, tej je to slávou. Lebo dl­hé vlasy sú jej dané mies­to závoja. 16 Ale ak sa nie­kto vidí byť šk­riepivým, my ne­máme také obyčaje ani sbory Božie. O večeri Pánovej.17 Ale toto pri­kazujúc nech­válim, že nie na lepšie, ale na horšie sa schádzate. 18 Lebo najprv, keď sa schádzate v sbore, čujem, že sú rozt­ržky medzi vami, a čias­točne tomu aj verím. 19 Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú do­kázaní, boli zjavení medzi vami. 20 A teda keď sa do­ved­na schádzate, nie je to jesť večeru Pánovu. 21 Lebo jeden každý si vo­pred vez­me čiže zjie svoju vlast­nú večeru pri jedení, a po­tom je jeden lačný a druhý opilý. 22 Lebo veď či ne­máte domov, k­de môžete jesť a piť? A či po­hŕdate cir­kvou Božou a za­han­bujete tých, ktorí ne­majú? Čo vám mám po­vedať? Či vás mám chváliť? V tej­to veci nech­válim. 23 Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vy­dal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb 24 a poďakujúc lámal a po­vedal: Vez­mite, jedz­te, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiat­ku. 25 Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Ten­to kalich je tá nová sm­luva v mojej kr­vi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiat­ku. 26 Lebo koľkokoľvek ráz by ste jed­li ten­to chlieb a pili ten­to kalich, zves­tujete sm­rť Pánovu, až do­kiaľ ne­prij­de. 27 Takže ktokoľvek jie ten­to chlieb alebo pije kalich Pánov nehod­ne, bude vin­ným tela a krvi Pánovej. 28 Ale nech zkúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha. 29 Lebo ten, kto nehod­ne jie a pije, jie a pije si súd neroz­sudzujúc tela Pánov­ho. 30 Pre­to je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí spia. 31 Lebo keby sme sami seba roz­sudzovali, neboli by sme súdení. 32 Ale súdení súc od Pána káz­není sme, aby sme neboli od­súdení so svetom. 33 A tak tedy, moji bratia, keď sa schádzate jesť, čakaj­te jed­ni na druhých. 34 A jest­li je nie­kto lačný, nech sa najie doma, aby ste sa ne­schádzali na odsúdenie. A os­tat­né, keď prij­dem, za­riadim.