Roháček1. Korintským15

1. Korintským

Vzkriesenie Krista Ježiša je mocne osvedčené.1 A oznamujem vám, bratia, evan­jelium, ktoré som vám zves­toval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte, 2 skr­ze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smys­le som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadar­mo uverili. 3 Lebo medzi pr­vým som vám vy­dal, čo som aj prijal, že Kris­tus zo­mrel za naše hriechy podľa písem 4 a že bol po­chovaný a že v tretí deň vstal z mŕt­vych podľa písem 5 a že sa ukázal Kéfašovi, po­tom dvanás­tim, 6 po­tom sa naraz ukázal viac ako päťs­to bratom, z ktorých väčšina žije až doteraz, ale nie­ktorí tiež zo­snuli. 7 Po­tom sa ukázal Jakobovi, po­tom všet­kým apoštolom. 8 Na­po­sledy od všet­kých sťa nedochodčaťu sa ukázal i mne. 9 Lebo ja som naj­menší z apoštolov, ktorý nie som hoden volať sa apoštolom, pre­tože som prena­sledoval cir­kev Božiu. 10 Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne pre­ukázaná nebola nadar­mo, ale som hoj­nejšie pracoval než oni všet­ci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou. 11 A tedy či ja či tam­tí, všet­ko jedno: tak kážeme, a tak ste uverili. Ak nieto vzkriesenia, márna je viera.12 Ale ak sa káže o Kris­tovi, že vstal z mŕtvych, akože po­tom hovoria nie­ktorí medzi vami, že nieto zmŕt­vychvs­tania? 13 Ale ak nie je zmŕt­vychvs­tania, vtedy ani Kris­tus ne­vs­tal z mŕtvych. 14 No, ak Kris­tus ne­vs­tal z mŕtvych, tak je már­na i naša kázeň, a már­na je i vaša viera. 15 A po­tom sme naj­dení tiež ako falošní sved­kovia Boží, pretože sme svedčili proti Bohu, že totiž vzkriesil Kris­ta, ktorého ne­vzk­riesil, ak tedy mŕt­vi ne­vs­távajú z mŕtvych. 16 Lebo ak mŕt­vi ne­vs­távajú z mŕtvych, ani Kris­tus ne­vs­tal z mŕtvych, 17 a jest­li Kris­tus ne­vs­tal z mŕtvych, már­na ja vaša viera, ešte ste vo svojich hriechoch. 18 A tak aj tí, ktorí zo­snuli v Kris­tovi, za­hynuli. 19 Ak len v tom­to živote nadejeme sa na Kris­ta, vtedy sme bied­nejší od všet­kých ľudí. Poradie pri vzkriesení.20 No, ale Kris­tus vstal z mŕtvych, pr­votina tých, ktorí zo­snuli. 21 Lebo pre­tože skr­ze človeka sm­rť, skr­ze človeka i zmŕtvychvstanie mŕt­vych. 22 Lebo jako v Adamovi všet­ci zomierajú, zrov­na tak i v Kris­tovi všet­ci budú oživení. 23 Ale jeden každý vo svojom vlast­nom poriad­ku: pr­votina Kris­tus, po­tom tí, ktorí sú Kris­tovi, za jeho príchodu. 24 po­tom koniec, keď od­dá kráľov­stvo Bohu a Ot­covi, keď zruší každé kniežat­stvo a každú vr­ch­nosť a moc. 25 Lebo on musí kraľovať, do­kiaľ mu nepoloží všet­kých ne­priateľov pod jeho nohy. 26 Ako posledný ne­priateľ bude zničená sm­rť. 27 Lebo, je napísané, všet­ko pod­robil pod jeho nohy. Ale keď po­vie, že je všet­ko pod­robené, je zrej­mé, že krome toho, ktorý mu to všet­ko pod­robil. 28 A keď mu bude všet­ko pod­robené, vtedy sa i sám Syn pod­robí tomu, ktorý mu všet­ko pod­robil, aby bol Bôh všet­ko vo všet­kom. 29 Lebo veď ináče čo urobia tí, ktorí sa krs­tia za mŕt­vych, ak len vôbec mŕt­vi ne­vs­távajú z mŕt­vych? Načo sa aj po­tom krs­tia za nich? 30 Načo sme po­tom aj my v nebez­pečen­stve každú hodinu? 31 Každý deň zomieram, na vašu chválu, bratia, ktorú mám v Kris­tu Ježišovi, v našom Pánovi! 32 Ak som sa po ľud­sky boril so šel­mami v Efeze, jaký mi z toho osoh, ak mŕt­vy ne­vs­távajú z mŕtvych? Jedz­me a pime, lebo zaj­tra zo­mrieme.- 33 Nedaj­te sa zvádzať! Zlé reči kazia dob­ré mravy. 34 Vy­triez­vej­te spraved­livo a neh­rešte, lebo nie­ktorí ne­znajú Boha; na vaše za­han­benie to hovorím. Ako vstanú mŕtvi.35 Ale nie­kto po­vie: Ako vstanú mŕt­vi z mŕtvych? A v akom tele prij­dú? 36 Blázon. To, čo ty seješ, nebude oživené, iba keď zo­mrie; 37 a čo seješ, ne­seješ tela, ktoré bude, ale holé zrno, už ako prij­de, pšeničné alebo nejaké iné, 38 a Bôh mu dáva telo tak, ako to chcel, a jed­nému každému zo semien jemu vlastné telo. 39 Nie každé telo je to is­té telo; ale iné je telo ľudí, a iné je telo hoviad; iné telo vtákov a iné rýb. 40 A nebeské telá, a zemské telá; ale inakšia je sláva nebes­kých tiel a inakšia zem­ských. 41 Iná je sláva sl­n­ca, iná sláva mesiaca a iná sláva hviezd, lebo hviez­da od hviez­dy je roz­diel­na v sláve. 42 Tak aj vzkriesenie mŕt­vych. Seje sa v porušenos­ti, vstane v ne­porušiteľnos­ti; 43 seje sa v nečes­ti, vstane v sláve; seje sa v slabos­ti, vstane v moci; 44 seje sa dušev­né telo smyselné, vstane duchov­né telo. (Ak) je dušev­né telo, je i duchov­né telo. 45 Tak je aj na­písané: Pr­vý človek, Adam, stal sa živou dušou, po­sled­ný Adam oživujúcim duchom. 46 Ale nie prv duchov­né, ale dušev­né, po­tom duchov­né. 47 Pr­vý človek zo zeme zem­ský, z hliny, druhý človek - Pán z neba. 48 Jaký bol ten zem­ský, takí aj všet­ci zemskí, a jaký ten nebes­ký, takí aj všet­ci nebeskí. 49 A jako sme nies­li ob­raz zem­ského, tak ponesieme aj ob­raz nebes­kého. 50 Ale to hovorím, bratia, že telo a krv ne­môžu zdediť kráľov­stvo Božie, ani porušenosť nezdedí ne­porušiteľnos­ti. 51 Hľa, tajom­stvo vám hovorím. Všet­ci nezos­neme, ale všet­ci budeme pre­menení, razom, v okamihu, pri zat­rúbení poslednej trúby. 52 Lebo za­trúbi, a mŕt­vi vstanú ne­porušiteľní, a my budeme pre­menení. 53 Lebo toto porušiteľné musí ob­liecť ne­porušiteľnosť a toto smr­teľné ob­liecť ne­smr­teľnosť. 54 A keď toto porušiteľné ob­lečie ne­porušiteľnosť, a toto smr­teľné ob­lečie ne­smr­teľnosť, vtedy sa na­pl­ní slovo, ktoré je na­písané: Sm­rť je po­hl­tená vo víťazs­tvo. 55 Sm­rť, kde je tvoj os­teň? Kde, pek­lo, tvoje víťazs­tvo? 56 Os­teň smr­ti je hriech, a moc hriechu je zákon. 57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazs­tvo skr­ze nášho Pána Ježiša Kris­ta. 58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pev­ní, ne­po­hnuteľní, roz­hojňujúci sa vždyc­ky v diele Pánovom vediac, že vaša práca nie je már­na v Pánovi.