Roháček › 1. Korintským › 7

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O ženbe a o vydaji. Pomer veriaceho a neveriaceho v manželstve.1 A čo do toho, o čom ste mi písali, dob­re by bolo človekovi nedotýkať sa ženy. 2 Ale pre smils­tvá nech má každý svoju vlast­nú ženu, a každá nech má s­voj­ho vlastného muža. 3 Muž nech pre­ukazuje žene po­vin­nú dob­ro­praj­nosť a podob­ne aj žena mužovi. 4 Žena ne­má v moci svoj­ho vlast­ného tela, ale muž; a podob­ne ani muž ne­má v moci svoj­ho vlast­ného tela, ale žena. 5 Ne­uk­racuj­te sa na­vzájom, iba ak čo z obapol­ného súhlasu na čas, aby ste stih­li na pôst a na mod­lit­bu, a zase sa ved­no sídite, aby vás ne­pokúšal satan pre vašu ne­zdržan­livosť. 6 Ale to hovorím ako pri­pus­tenie a nie ako nariadenie. 7 Lebo by som chcel, aby boli všet­ci ľudia ako i ja sám; ale každý má svoj vlast­ný dar od Boha, jeden tak a druhý inak. 8 A však hovorím neženatým, nevydatým a vdovám, že dobre im, keď zo­stanú jako i ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech sa oženia, poťažne vydajú, lebo je lepšie oženiť sa, poťažne vy­dať sa než horieť. 10 A ženatým, poťažne vydatým, pri­kazujem, nie ja, ale Pán: Žena nech ne­od­chádza od muža. 11 A keby aj od­išla, nech zo­stane ne­vydatá, alebo nech sa smieri s mužom. A muž nech ne­opúšťa ženy. 12 A os­tat­ným hovorím ja, nie Pán: Ak má nie­ktorý brat ne­veriacu ženu, a volí bývať s ním, nech jej ne­opúšťa. 13 A zase žena, ktorá má ne­veriaceho muža, a on volí bývať s ňou, nech ne­opúšťa muža. 14 Lebo ne­veriaci muž je po­svätený ženou, a ne­veriaca žena je po­svätená mužom, bratom. Ináče by vaše deti boly nečis­té, ale teraz sú sväté. 15 Ale ak ne­veriaci ide ta, nech ide. V takých veciach brat alebo ses­tra nie je rabom, ale ku po­koju nás po­volal Bôh. 16 Lebo veď čo ty vieš, ženo, či za­chrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či za­chrániš ženu? 17 Každý len tak, ako mu udelil Pán, každý, jako ho po­volal Bôh, tak nech chodí, robí a žije. A tak nariaďujem vo všet­kých sboroch. 18 Je nie­kto po­volaný ob­rezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi po­volaný v ne­ob­riez­ke, nech sa ne­ob­rezuje. 19 Ob­riez­ka nie je ničím, ani ne­ob­riez­ka nie je ničím, ale za­chovávanie pri­kázaní Božích. 20 Každý nech zo­stáva v po­volaní, v ktorom je po­volaný. 21 Si po­volaný jako sluha? Ned­baj na to; ale ak tiež môžeš byť slobod­ný, radšej po­uži. 22 Lebo v Pánovi po­volaný sluha je oslobodený Pánov; podob­ne aj po­volaný slobod­ný je sluha Kris­tov. 23 Kúpení ste za d­rahú cenu. Nebuďte sluhami ľudí! 24 Každý, v čom je po­volaný, bratia, v tom nech zo­stáva u Boha. 25 O pan­nách ne­mám nariadenia Pánov­ho, ale po­viem, čo mys­lím, ako taký, ktorý do­stal milo­sr­den­stvo od Pána byť ver­ným. 26 Naz­dám sa tedy, že je to dob­ré pre terajšie ťažkos­ti, že je dob­ré človekovi, aby bol tak­to. 27 Si pri­viazaný k žene? Nehľadaj roz­viazania. Si roz­viazaný, p­ros­tý ženy? Nehľadaj ženy. 28 Ale keby si sa oženil, ne­zhrešil si. A keby sa pan­na vy­dala, ne­zhrešila; ale takí budú mať trápenie v tele. No, ja vás šet­rím. 29 Ale to hovorím, bratia, že čas je krát­ky, aby os­tat­ne aj tí, ktorí majú ženy, boli, jako keby ich nemali; 30 a ktorí plačú, jako čo by ne­plakali; a ktorí sa radujú, jako čo by sa neradovali; a ktorí kupujú, jako čo by tým ne­vlád­li; 31 a ktorí po­užívajú ten­to svet, ako takí, ktorí ne­zne­užívajú. Lebo ta ide spôsob tohoto sveta. 32 A chcel by som, aby ste boli bez staros­tí. Neženatý stará sa o to, čo je Pánovo, jako by sa ľúbil Pánovi; 33 ale ten, kto sa oženil, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbil žene. 34 A je roz­diel aj medzi ženou a pan­nou. Ne­vydatá sa stará o to, čo je Pánovo, aby bola svätá i telom i duchom; ale tá, ktorá sa vy­dala, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbila mužovi. 35 Ale to hovorím na váš vlast­ný užitok, nie aby som vám za­hodil slučku na krk, ale aby s­te sa slušne a stále p­ridŕžali Pána bez rozp­týlenia mysle. 36 Ale ak nie­kto mys­lí, že ne­slušne robí voči svojej d­cére - pan­ne, ak by mala ne­vydatá prej­sť svoj kvetúci vek, a jest­li treba, aby sa tak stalo, nech urobí, čo chce, neh­reší; nech sa vy­dajú. 37 Ale ten, kto stojí pev­ný vo svojom srd­ci a nie je nútený, ale má moc ohľadom svojej vlast­nej vôle a usúdil to vo svojom srd­ci, za­chovať svoju pan­nu, dob­re robí. 38 A tak tedy i ten, kto vy­dáva svoju pan­nu, dob­re robí, i ten, kto ne­vydáva, lepšie robí. 39 Žena je viazaná zákonom, do­kiaľ žije jej muž; ale keby zo­snul jej muž, je slobod­ná a môže sa vy­dať, za koho chce, len nech je to v Pánovi. 40 Ale je blaho­slavenejšia, keď zo­stane tak, podľa mojej mien­ky. A naz­dám sa, že i ja mám Ducha Božieho.