Ekumenický2. Korintským1

2. Korintským

Pozdrav1 Pavol, z Božej vôle apoštol Kris­ta Ježiša, a brat Timotej cir­kvi Božej v Korinte a všet­kým svätým v celom Acháj­sku: 2 Milosť vám a po­koj od Boha, nášho Ot­ca, a od Pána Ježiša Kris­ta. Pavlova vďaka za útechu v utrpení3 Nech je požeh­naný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Kris­ta, Otec milo­sr­den­stva a Boh všet­kej útechy, 4 ktorý nás po­tešuje v každom našom súžení, aby sme aj my moh­li po­tešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh po­tešil. 5 Veď ako vo veľkej miere pri­chádzajú na nás Kris­tove utr­penia, tak sa nám skr­ze Kris­ta v hojnej miere do­stáva aj útechy. 6 A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme po­tešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých is­tých utr­pení, aké znášame aj my. 7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pev­ná, pre­tože vieme, že ako máte účasť na utr­peniach, tak ju budete mať i na úteche. 8 Nech­ceme bratia, aby ste ne­vedeli o súžení, ktoré nás pos­tih­lo v Ázii, doľah­lo na nás nad­mieru ťažko, nad naše sily, až sme do­kon­ca stratili nádej, že to prežijeme. 9 Ba sami nad sebou sme prijali or­tieľ smr­ti, to pre­to, aby sme nedôverovali samým sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕt­vych. 10 On nás vy­slobodil a ešte vy­slobodí z takého veľkého nebez­pečen­stva smr­ti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vy­slobodí, 11 ak nám budete po­máhať aj vy mod­lit­bou za nás, aby za dar milos­ti, ktorej sa nám do­stáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku. Odklad Pavlovej návštevy12 Toto je naša chvála: naše svedomie nám do­svedčuje, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti a čis­tote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múd­ros­ti, ale v Božej milos­ti. 13 Veď vám ne­píšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už po­znáte. Dúfam však, že nás až do kon­ca budete po­znávať, 14 ako ste už sčas­ti po­chopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priaz­ne, 16 a cez vás prej­sť do Macedón­ska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Jud­ska. 17 Bola to azda ľah­komyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto roz­hodujem, roz­hodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“? 18 Ako je však Boh ver­ný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“! 19 Totiž Boží Syn Ježiš Kris­tus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Sil­ván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“ , ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. 20 Lebo všet­ky Božie pri­sľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“ ; a pre­to pro­stred­níc­tvom neho znie aj „amen“ , Bohu na slávu skr­ze nás. 21 Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pev­nými v Kristovi a po­mazal nás, je Boh. 22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako záv­davok. 23 Volám však Boha za sved­ka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz ne­prišiel do Korin­tu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme po­máhať vašej rados­ti — veď vo viere stojíte pev­ne.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček