Roháček1. Kráľov4

1. Kráľov

Šalamúnove kniežatá.1 A tak bol kráľ Šalamún kráľom nad celým Iz­raelom. 2 A toto boly jeho kniežatá: Azariáš, syn Cádoka, kňaza; 3 Elichoref a Achiáš, synovia Šíšu, pisári. Jehošafat, syn Achiúdov, kan­celár. 4 Benai­áš, syn Jehojadov, bol nad voj­skom, a Cádok a Ebiatár boli kňazi. 5 Azariáš, syn Nátanov, bol nad úrad­ník­mi, a Za­búd, syn Nátanov, pro­stred­kujúci úrad­ník dvorný, priateľ kráľov. 6 Achíšar bol nad domom a Adoníram, syn Abdu nad daňami. 7 A Šalamún mal dvanás­tich úrad­níkov nad celým Iz­raelom, ktorí za­opat­rovali kráľa i jeho dom. Mesiac do roka bol na jed­ného za­opat­rovať. 8 A toto sú ich mená: Ben-chúr na vr­chu Ef­rai­movom; 9 Ben-deker v Mákaci, v Šaal­bíme, v Bét-šemeši a v Elone Bét-chanána; 10 Ben-chésed v Arub­bóte; jemu pat­rilo Socho i celá zem Chéferova; 11 Ben-abinadáb, k­torému pat­rila celá výšina Dór; Táfatu, dcéru Šalamúnovu, mal za ženu; 12 Baana, syn Achilúdov, mal Taanách, Megid­do a celý Bét-šean, ktorý je pri Caretáne pod Jiz­reelom od Bét-šeana až po Ábel-mecholu a až za Jok­meam; 13 Ben-géber bol v Rámot-gileáde; jemu pat­rily dediny Jai­ra, syna Manas­sesov­ho, ktoré sú v Gileáde; jeho bol kraj Ar­gob, ktorý je v Bázane, šesťdesiat veľkých miest, oh­radených múrami a s medenými závorami; 14 Achinadáb, syn Id­dov, bol vy­slaný do Mach­nai­ma; 15 Achimaac v Naf­talime; aj ten si vzal Bašematu, dcéru Šalamúnovu, za ženu; 16 Baana, syn Chušai­ho, v Asere a v Alóte; 17 Jehošafat, syn Parúchov, v Izacháre; 18 Šimei, syn Élu, v Ben­jamine; 19 Géber, syn Úriho, v zemi Gileáda, v zemi Síchona, amorej­ského kráľa, a v zemi Óga, bázan­ského kráľa, a to len jeden úrad­ník, ktorý bol v zemi. Pokoj, veľkosť a sláva kráľovstva Šalamúnovho.20 Júdu a Iz­raela bolo v­tedy mnoho, jako pies­ku, ktorý je pri mori, čo do množs­tva; jed­li a pili a veselili sa. 21 A Šalamún panoval nad všet­kými kráľov­stvami od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egyp­ta. Donášali dary a slúžili Šalamúnovi po všet­ky dni jeho života. 22 A po­travy Šalamúnovej bolo na jeden deň trid­sať korov bielej múky jem­nej a šesťdesiat korov obyčaj­nej múky, 23 desať vy­kŕmených volov a desať volov z paše a sto kusov drobného dobyt­ka krome jeleňov, sŕn a divých kôz a kŕmenej hydiny. 24 Lebo on vládol všade z tej­to strany rieky, od Tif­sachu až po Gazu, nad všet­kými kráľmi, k­torí boli z tej­to strany rieky, a mal po­koj zo všet­kých strán do­okola. 25 A Júda a Iz­rael bývali bez­pečne, každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom od Dána až po Béršebu po všet­ky dni Šalamúnove. 26 A Šalamún mal štyrid­sať tisíc jasieľ p­re kone ku svojim vozom a dvanásť tisíc jazd­cov. 27 A tam­tí úrad­níci za­opat­rovali po­travou kráľa Šalamúna i každého, kto sa blížil stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac; ne­pripus­tili, aby sa niečo nedos­távalo. 28 I jačmeň i slamu pre kone i pre jaz­dné kone rých­le do­pravovali na mies­to, kde k­torý bol, každý tak, ako mu bolo naložené. Múdrosť Šalamúnova.29 A Bôh dal Šalamúnovi múd­rosť a roz­umu veľmi mnoho a širokosť srd­ca čo do vedomos­tí jako pies­ku na brehu mora. 30 Múd­rosť Šalamúnova bola väčšia ako múd­rosť všet­kých synov východu a než všet­ka múd­rosť Egypťanov. 31 Áno, bol múd­rejší nad všet­kých ľudí, nad Étana Ez­rachit­ského, nad Hémana, nad Kalkola a nad Dardu, synov Macholových, a jeho meno sa roz­nies­lo po všet­kých národoch do­okola. 32 Hovoril tri tisíce prís­loví, a jeho pies­ní bolo tisíc a päť. 33 Hovoril o stromoch, od ced­ry, ktorá je na Libanone, až po yzop, ktorý ras­tie na múre, a hovoril o hovädách, o vtákoch a plazoch aj o rybách. 34 A pri­chádzali zo všet­kých národov, aby počuli múd­rosť Šalamúnovu, od všet­kých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múd­ros­ti.