Evanjelický › 1. Korintským › 7

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Manželstvo1 O čom ste [mi] písali - dob­re by bolo, keby sa človek nedotýkal ženy. 2 Ale aby sa vy­hlo smils­tvu, nech má každý svoju ženu a každá vlast­ného muža. 3 Nech muž pl­ní svoje po­vin­nos­ti k žene, podob­ne aj žena k mužovi. 4 Žena ne­vlád­ne svojím telom, ale (jej) muž; podob­ne ani muž ne­vlád­ne svojím telom, ale (jeho) žena. 5 Ne­odopieraj­te si manžel­ské po­vin­nos­ti, len ak so spoločným sú­hlasom na čas, aby ste sa venovali mod­lit­be, a zase sa zíďte, aby vás ne­pokúšal satan pre vašu ne­zdržan­livosť. 6 Toto vám uvádzam ako možnosť, nie ako roz­kaz. 7 Rád by som bol, keby všet­ci ľudia boli, ako som ja; lenže každý má svoj zvlášt­ny dar od Boha, jeden tak, druhý inak. Slobodní, vdovy a miešané manželstvo8 Neženatým a vdovám hovorím: dob­re urobia, keď zo­stanú tak, ako som ja; 9 ale ak sa ne­vedia zdržať, nech vstúpia do manžels­tva, lebo lepšie je žiť v manžels­tve, ako horieť vášňou. 10 Manželom však pri­kazujem - vlast­ne nie ja, ale Pán: nech žena ne­od­chádza od muža - 11 a ak by aj od­išla, nech ostane ne­vydatá, alebo nech sa zmieri s mužom. A muž nech ne­prepúšťa ženu! 12 Os­tat­ným hovorím ja, nie Pán: ak nie­ktorý brat má ne­veriacu ženu a ona chce žiť s ním, nech ju ne­prepúšťa. 13 A ak nie­ktorá žena má ne­veriaceho muža a on chce žiť s ňou, nech ne­opúšťa muža. 14 Lebo ne­veriaci muž sa po­sväcuje v žene a ne­veriaca žena po­sväcuje sa v bratovi; veď ináč vaše deti boli by nečis­té, a pred­sa sú sväté . 15 Ak sa však ne­veriaci chce roz­viesť, nech sa roz­vedie; v takých prípadoch brat alebo ses­tra nie sú ot­roc­ky viazaní, Boh vás po­volal ku po­koju. 16 Či ty, žena, vieš, či za­chrániš muža? Alebo či ty, muž, vieš, či za­chrániš ženu? Povolania17 Len nech každý žije v tom, čo mu udelil Pán a ako ho Boh po­volal. Tak­to pri­kazujem aj vo všet­kých os­tat­ných cir­kev­ných zboroch. 18 Bol nie­kto po­volaný ako ob­rezaný? Nezak­rývaj to! Bol iný po­volaný ako ne­ob­rezaný? Nedávaj sa ob­rezať! 19 Ob­riez­ka nie je nič, ani ne­ob­riez­ka nie je nič, ale za­chovávať Božie pri­kázania (je všet­ko). 20 Nech každý zo­stane v po­volaní, v ktorom bol po­volaný! 21 Bol si po­volaný ako ot­rok? Nič si nerob z toho! Ale ak by si sa aj mohol stať slobod­ným, radšej to vy­uži (na spasenie); 22 lebo ot­rok, v Pánovi po­volaný, je Pánov oslobodenec; a podob­ne slobod­ný, (v Pánovi) po­volaný, je Kris­tov zo­tročenec. 23 Veľmi draho ste boli kúpení! Nebuďte ot­rok­mi ľudí! 24 Bratia, nech každý zo­stáva pred Bohom v tom, v čom bol po­volaný! Panny25 O pan­nách ne­mám síce príkaz Pánov, ale radím ako taký, ktorého Pán omilos­til, aby som bol ver­ný. 26 Mys­lím teda - a pre na­stávajúce ťažkos­ti je to správ­ne - dob­re je človeku zo­stať tak, ako je. 27 Viazaný si k žene? Ne­vyhľadávaj roz­vod! Si bez ženy? Nehľadaj ženu! 28 Ale keby si sa aj oženil, ne­preh­rešíš sa, a keby sa pan­na vy­dala, ne­preh­reší sa; ale takí tr­pieť budú teles­ne, a práve toho by som vás chcel ušet­riť. 29 Ale pri­zvukujem, bratia, čas je krát­ky! Os­tat­ne, aj ženatí nech sú, akoby ne­mali ženu, 30 a plačúci, akoby ne­plakali, a radujúci sa, akoby sa neradovali, a kupujúci, akoby nič ne­mali, 31 a tí, čo užívajú svet, akoby ne­užívali, lebo spôsoby toh­to sveta hynú. 32 Ja by som však chcel, aby ste boli bez staros­ti. Neženatý stará sa o veci Pánove, ako by sa páčil Pánovi; 33 ale ženatý stará sa o veci sveta, ako by sa páčil žene, 34 a je roz­pol­tený. I ne­vydatá žena i pan­na starajú sa o veci Pánove, aby boli sväté telom i duchom. Vy­datá však stará sa o veci sveta, ako by sa páčila mužovi. 35 Ale toto hovorím pre vaše dob­ro, a nie, aby som vám slučku hodil na hrd­lo, ale aby ste slušne a neroz­pol­tení vy­trvali pri Pánovi. 36 Ak nie­kto mys­lí, že ne­slušne na­kladá so svojou pan­nou, keď už pre­kročila vek, a tak by mala zo­stať, nech urobí, ako chce, neh­reší; nech sa zo­berú. 37 Ale kto sa bez nútenia ne­och­vej­ne roz­hodol v srd­ci, že si za­chová pan­nu, dob­re urobí. 38 A tak: aj ten, čo vy­dá pan­nu, dob­re urobí, ale kto ju ne­vydá, lepšie urobí. 39 Žena je viazaná dotiaľ, do­kiaľ jej muž žije; keď však umrie, je slobod­ná, môže sa vy­dať, za koho chce, ale iba v Pánovi. 40 Lenže podľa mojej mien­ky blaho­slavenejšie je, keď tak ostane. A naz­dávam sa, že aj ja mám Ducha Božieho.