Evanjelický › 1. Korintským › 14

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Dar jazykov a proroctvo1 Usiluj­te sa o lás­ku a hor­lite za duchov­né dary, naj­mä však, aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom , nehovorí ľuďom, ale Bohu. Ni­kto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajom­stvá; 3 ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, na­pomína a po­tešuje. 4 Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cir­kev buduje. 5 Chcem však, aby ste všet­ci hovorili jazyk­mi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazyk­mi, ak to len ne­vyloží, aby sa cir­kev budovala. 6 A pre­to, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazyk­mi, a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo po­znania alebo proroc­tva alebo učenia? 7 Veď aj neživé nás­troje, ktoré vy­dávajú zvuk, či je to flau­ta či citara, ak by ne­vydávali roz­diel­ne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flau­te a čo na citare? 8 Veď ak poľnica za­znie nejas­ne, kto sa bude pri­pravovať do boja? 9 Tak aj vy, ak ne­vydáte jazykom zrozumiteľné slovo, kto bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vet­ra. 10 Veď kto vie, koľko roz­ličných rečí je na svete, a ani jed­na [z nich] (nie je) bez hlasu. 11 Keď teda ne­poz­nám zmysel hlasu, budem cudzin­com tomu, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzin­com. 12 Tak aj vy, keďže hor­líte za duchov­né dary, hľaďte, aby ste sa roz­hojňovali v nich na budovanie cir­kvi. 13 Pre­to, kto hovorí jazykom, nech sa mod­lí, aby mohol aj vy­kladať. 14 Lebo keď sa mod­lím jazykom, mod­lí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa mod­liť duchom, ale budem sa mod­liť aj mysľou, žal­my spievať duchom a žal­my spievať aj mysľou. 16 Lebo ak (len) duchom dob­rorečíš, ako po­vie prítom­ný pros­tý človek: Amen! na to, za čo si dob­rorečil, keď ne­vie, čo si hovoril? 17 Ty, prav­da, krás­ne dob­rorečíš, ale iný sa tým ne­vzdeláva. 18 Ďakujem Bohu, že lepšie hovorím jazyk­mi ako vy všet­ci, 19 ale v cir­kvi radšej chcem pre­hovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných po­učil, než desaťtisíc slov ne­zrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte do­spelí. 21 V zákone je na­písané: Cudzími jazyk­mi a ús­tami cudzin­cov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma ne­počúv­nu, hovorí Pán. 22 Pre­to sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre ne­veriacich, a prorokovanie nie je pre ne­veriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa tak celý cir­kev­ný zbor zišiel na tom is­tom mies­te a všet­ci by hovorili jazyk­mi, a prišli by tam pros­tí alebo ne­veriaci, či ne­povedia, že blaz­niete? 24 Keby však všet­ci prorokovali, a prišiel by ne­veriaci alebo pros­tý, všet­ci ho pre­svedčia, všet­ci ho po­súdia, 25 taj­nos­ti srd­ca budú zjavené, a tak, pad­núc na tvár, bude vzývať Boha a vy­znávať: Iste Boh je vo vás! Poriadok služieb Božích26 Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, po­učenie, zjavenie, reč jazyk­mi, (jej) vý­klad - to všet­ko nech vzdeláva. 27 Keď nie­kto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo naj­viac traja, a to po jed­nom, a jeden nech vy­kladá. 28 Ale ak ne­má kto vy­svetľovať, nech radšej mlčia v cir­kev­nom zhromaždení; prav­da, sebe a Bohu nech hovoria. 29 Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a os­tat­ní nech roz­sudzujú. 30 Ale ak by inému prítom­nému bolo niečo zjavené, pr­vý nech mlčí. 31 Lebo všet­ci môžete po jed­nom prorokovať, aby sa všet­ci po­učili a všet­ci po­vzbudili. 32 Duchovia prorokov pod­dávajú sa prorokom; 33 lebo Boh nie je Bohom ne­poriad­ku, ale po­koja. Ako vo všet­kých zboroch svätých, 34 tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť pod­dané, ako aj zákon hovorí. 35 Ak sa však chcú niečomu na­učiť, nech sa doma spýtajú vlast­ných mužov, lebo je ne­slušné, keď žena hovorí v cir­kev­nom zhromaždení. 36 Či od vás vy­šlo slovo Božie a či jedine k vám samým prišlo? 37 Ak sa nie­kto naz­dáva, že je prorok, alebo duchov­ný, nech vie, že je príkaz Pánov, čo vám píšem. 38 Kto však ne­vie, nech ne­vie. 39 A tak, bratia moji, snažte sa prorokovať, a jazyk­mi hovoriť nezab­raňuj­te! 40 Ale všet­ko nech sa deje slušne a v poriad­ku!