Evanjelický1. Korintským13

1. Korintským

Hymna lásky1 A čo by som ľud­skými jazyk­mi hovoril, aj an­jel­skými, a lás­ky by som ne­mal, bol by som iba cven­džiacim kovom a zvučiacim zvonom. 2 A čo by som vedel aj prorokovať a po­znal všet­ky tajom­stvá a mal všet­ko možné po­znanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lás­ky by som ne­mal - nič nie som. 3 A čo by som roz­dal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lás­ky by som ne­mal, nič mi to ne­pomôže. 4 Lás­ka je tr­pez­livá, lás­ka je dob­rotivá, nezávidí, lás­ka sa ne­vys­tatuje a nenadúva; 5 nie je ne­slušná, nie je sebec­ká, nerozčuľuje sa, ne­zmýšľa zle, 6 neraduje sa z ne­právos­ti, ale teší sa s prav­dou; 7 všet­ko znáša, všet­kému verí, všet­kého sa nádejá, všet­ko pre­tr­pí. 8 Lás­ka ni­kdy ne­pres­tane. Ale proroc­tvá sa po­minú, jazyky umĺk­nu, po­znanie sa po­minie. 9 Lebo sčias­t­ky po­znávame a sčias­t­ky prorokujeme, 10 ale keď príde do­konalé, čias­točné sa po­minie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som det­ské spôsoby. 12 Doteraz totiž vidíme len hmlis­té ob­razy, akoby v zrkad­le, ale po­tom tvárou v tvár. Doteraz po­znávam čias­točne, ale po­tom po­znám tak, ako aj mňa po­znal (Boh). 13 Teraz však zo­stáva viera, nádej, lás­ka, to troje, ale naj­väčšia z nich je lás­ka.