Evanjelický › 1. Korintským › 4

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Pán - jediný sudca1 Tak zmýšľaj o nás každý ako o služob­níkoch Kris­tových a o šafároch tajom­stiev Božích. 2 Od šafárov sa vy­žaduje, aby každý bol ver­ný. 3 Ale mne naj­menej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľud­ský súd, ani sám sa ne­súdim. 4 Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedl­nenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. 5 Pre­to nič ne­súďte predčas­ne, do­kiaľ ne­príde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmys­ly sŕdc, a vtedy každý do­stane po­chvalu od Boha. Pýcha Korintských a pokorenie apoštolov6 Toto však, bratia, vzťahoval som na seba a na Apol­la ako podoben­stvo pre vás, aby ste sa na nás na­učili: Nič nad to, čo je na­písané! - aby sa ni­kto ne­vych­vaľoval jed­ným proti druhému. 7 Veď ktože ti pri­sudzuje pred­nosť? A čo máš, čo by si nebol do­stal? A keď si do­stal, čo sa chváliš, ako by si nebol do­stal? 8 Už ste sa na­sýtili; už ste zbohat­li; bez nás ste počali kraľovať - no, len by ste kraľovali, aby sme aj my spolu s vami kraľovali! 9 Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, vy­kázal Boh po­sled­né mies­to ako od­súdeným na sm­rť; veď sme sa stali divad­lom svetu, aj an­jelom aj ľuďom. 10 My sme bláz­ni pre Kris­ta, a vy roz­um­ní v Kris­tovi. My slabí, a vy sil­ní; vy sláv­ni, a my znevažovaní. 11 Až do tej­to hodiny aj hlad­ní sme, aj smäd­ní, aj na­hí, aj bití, aj bez prís­trešia, 12 aj sa na­máhame, pracujúc vlast­nými rukami; zlorečia nám, a my dob­rorečíme; prena­sledujú nás, a my tr­píme; 13 hanobia nás, a my sa im pri­hovárame. Sme ako smeti sveta, vy­vr­heľmi všet­kých až do­siaľ. Pavel oznamuje svoju návštevu14 Ne­píšem toto pre­to, aby som vás za­han­bil, ale aby som vás pri­viedol k roz­umu ako svoje milované deti. 15 Lebo keby ste mali aj desaťtisíc vy­chovávateľov v Kris­tovi, ot­cov však ne­máte mnoho; veď ja som vás evan­jeli­om splodil v Kris­tovi Ježišovi. 16 Pre­to vás na­pomínam: na­podobňuj­te ma! 17 Na to som vám po­slal Timotea, svoje milované dieťa a ver­ného v Pánovi; on vám pri­pomenie moje ces­ty v Kris­tovi Ježišovi, ako učím všade, v každom cir­kev­nom zbore. 18 Nie­ktorí spyšneli, pre­tože ne­prichádzam k vám; 19 ale čo­skoro prídem, ak Pán bude chcieť, a spoz­nám nie reč nadutých, ale (ich) moc; 20 lebo kráľov­stvo Božie nie je v reči, ale v moci. 21 Čo chcete? Prísť k vám s palicou, a či s lás­kou a v duchu tichos­ti?