Evanjelický › 1. Korintským › 2

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Múdrosť Božia a svetská1 Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vy­beranými slovami, alebo s múd­rosťou zves­tovať vám svedec­tvo o Bohu; 2 lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Kris­ta, a toho ukrižovaného. 3 A ja som bol u vás i slabý i bojaz­livý a veľmi pre­strašený, 4 moja reč a moja kázeň nebola v pre­svedčivých slovách múd­ros­ti, ale v do­kazovaní Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera neza­kladala na ľud­skej múd­ros­ti, ale na Božej moci. 6 My však hovoríme múd­rosť medzi do­konalými; prav­da, nie múd­rosť toh­to sveta, ani kniežat toh­to sveta, ktoré hynú, 7 ale hovoríme múd­rosť Božiu, skrytú v tajom­stve, ktorú Boh pred vek­mi určil nám na slávu, 8 a ni­kto ju ne­poz­nal z kniežat toh­to veku, veď keby ju boli po­znali, neboli by Pána slávy ukrižovali; 9 ale, ako je na­písané: Ani oko ne­vídalo, ani ucho ne­slýchalo, ani do srd­ca človeku ne­vs­túpilo, čo pri­pravil Boh tým, ktorí Ho milujú. 10 Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všet­ko, aj hĺb­ky Božie. 11 Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie ne­poz­nal ni­kto, iba Duch Boží. 12 My sme však ne­prijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milos­ti Božej do­stali. 13 O tom aj hovoríme, nie síce na­učenými slovami ľud­skej múd­ros­ti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchov­né po­sudzujeme duchov­ne. 14 Prirodzený človek, prav­da, ne­prijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláz­nov­stvom, a ne­môže ich po­znať, pre­tože ich duchov­ne treba po­sudzovať. 15 Duchov­ný však po­sudzuje všet­ko, ale jeho ni­kto ne­môže po­súdiť; 16 lebo kto po­znal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kris­tovu máme!