Roháček › Kazateľ › 5

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Pred Bohom chodiť opatrne. Sľub splniť.1 Strež svoju nohu, keď ideš do domu Božieho, a pri­stúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď bláz­ni dávajú bit­nú obeť, pre­tože ne­vedia o tom, keď robia zle. 2 Nenáh­li svojimi ús­tami, a tvoje srd­ce nech sa ne­ponáhľa vy­niesť slovo pred Bohom, pre­tože Bôh je na nebesiach, a ty si na zemi, pre­to nech je tvojich slov málo. 3 Lebo jako ide spánok s mnohým za­mest­naním, tak i hlas bláz­na s mnohými slovami. 4 Keby si sľúbil Bohu sľub, ne­od­kladaj ho spl­niť; lebo neni záľuby v bláz­noch; to, čo sľúbiš, splň! 5 Je lepšie, aby si ne­sľuboval, než aby si sľúbil a ne­spl­nil. 6 Nedaj svojich úst, aby spôsobily to, že by hrešilo tvoje telo, ani ne­povedz pred an­jelom, že je to omyl. Prečo sa má Bôh hnevať na tvoj hlas a zkaziť dielo tvojich rúk? 7 Lebo kde je mnoho snov, tam i már­nos­ti, i k­de mnoho slov. Boj sa is­tot­ne Boha! O útisku, o peňazoch, o pracovitosti.8 Keby si videl utis­kovanie chudob­ného a olupovanie súdu a spraved­livos­ti v krajine, nediv sa tej veci; lebo však vy­soký s hora po­zoruje vy­sokého a vy­sokí nad nimi. 9 A užitok zeme je vo všet­kom; i samému kráľovi slúži pole. 10 Ten, kto miluje peniaze, ne­na­sýti sa peňazí; a ten, kto miluje bohat­stvo, nenasýti sa dôchodku. Aj to je már­nosť. 11 Keď sa množí majetok, množia sa i tí, ktorí ho jedia; a jaký iný užitok má jeho pán krome že sa naň dívajú jeho oči? 12 Slad­ký je sen pracujúceho, už či jie málo a či mnoho; ale sýtosť bohatého nedopus­tí mu spať. Človek nevezme ničoho so sebou.13 Je šered­né zlo, k­toré som videl pod sln­kom: bohat­stvo, za­chované jeho majiteľovi na jeho zlé. 14 Také bohat­stvo zhynie pre zlú správu, a jest­li splodil syna, nieto ničoho v jeho ruke. 15 Jako vy­šiel zo života svojej mat­ky, zase tak od­chádza na­hý, jako prišiel, ani ne­vez­me ničoho za svoju prácu, čo by od­niesol vo svojej ruke. 16 Aj to je šered­né zlo, že celkom tak, ako prišiel, aj odíde, a tedy jaký má užitok z toho, že pracoval do vet­ra? 17 A ešte k tomu jedol po všetky svoje dni vo tme, pri čom zažil mnoho ne­vole i ne­moci i hnevu. Jediné dobro: užiť pri miernosti a radovať sa z práce.18 Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pek­né, je to, aby jedol človek a pil a videl dob­ré vo všet­kej svojej práci, ktorou sa trudí pod sln­kom ten skrom­ný počet dní svoj­ho života, ktoré mu dal Bôh, lebo to je jeho podiel. 19 Ako aj keď dal Bôh ktorémukoľvek človekovi bohat­stvo a po­klady a učinil ho pánom, aby jedol z toho a bral svoj podiel a radoval sa vo svojej práci, je to dar Boží. 20 (Lebo nebude toho mnoho, čo bude pamätať na dni svoj­ho života), pre­tože Bôh od­povedá radosťou jeho srd­ca.