Roháček › Kazateľ › 4

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Útisky. Blahoslavenie mŕtvych. Práca, revnivosť a márnosť.1 Po­tom som sa ob­rátil a videl som všet­ky tie útis­ky, ktoré sa dejú pod sln­kom, a hľa, slzy utis­kovaných, a ne­mali toho, kto by po­tešil, ani moci vyp­ros­tiť sa z ruky tých, ktorí ich utis­kovali, ani tedy nemali toho, kto by po­tešil. 2 Pre­to som za šťast­nejších vy­chvaľoval mŕt­vych, ktorí už dáv­no pomreli, ako živých, ktorí žijú po dnes, 3 a že lepšie nad obojich je tomu, kto ešte vôbec nebol, kto ne­videl zlého skut­ku, ktorý sa deje pod sln­kom. 4 A videl som všet­ku tú námahu a každú tú ob­rat­nosť v práci, že je to rev­nivosť jed­ného na druhého. Aj to je már­nosť a hon­ba po vet­re. 5 Blázon za­kladá svoje ruky a jie svoje mäso. 6 Lepšia v­raj plná hr­sť po­koja ako pl­né prieh­rštia námahy a hon­by po vet­re. Nenasýtnosť v bohatstve. Dvom lepšie.7 A zase som sa ob­rátil a videl som inú márnosť pod sl­n­com. 8 Nie­kto je sám, a neni druhého; ne­má ani syna ani brata, a p­red­sa nie je kon­ca všet­kej jeho na­máhavej práci, ani sa jeho oči ne­na­sýtia bohat­stva, ani si nepovie: Pre koho sa ja t­rudím a pracujem a unímam svojej duši dob­rého? Aj to je már­nosť a zlé za­mest­nanie. 9 Lepšie dvom ako jed­nému, pre­tože majú dob­rú mzdu za svoju prácu. 10 Lebo ak pad­nú, jeden po­z­dvih­ne svoj­ho druha. Ale beda jed­nému, ktorý pad­ne; neni druhého, aby ho po­z­dvihol. 11 Tiež ak ležia dvaja spolu, za­hrejú sa; ale jeden akože sa za­hreje? 12 A keby sa nie­kto chcel zmoc­niť toho jed­ného, oni dvaja sa po­stavia proti ne­mu, a motúz, spletený vo troje, ne­pre­trh­ne sa tak rýchle. Chudobné dieťa múdre.13 Lepšie chudob­né dieťa a múd­re ako starý kráľ a blázon, ktorý sa už ne­vie ani dať po­učiť. 14 Lebo vy­šlo z domu väzňov, aby kraľovalo, keď sa aj v jeho kráľov­stve narodilo chudob­né. 15 Videl som všet­kých živých, ktorí chodia pod sln­kom, s tým druhým dieťaťom, ktoré sa po­stavilo na jeho mies­to. 16 Nebolo kon­ca všet­kému ľudu, všet­kým, ktorým bol na čele; ale už po­tom­ci sa mu neradovali. Is­tot­ne je i to már­nosť a shon po vet­re.