RoháčekKazateľ2

Kazateľ

Zemské pôžitky, bohatstvo, sláva a rozkoše sú márnosť.1 Po­vedal som si vo svojom srd­ci: Nože teda idi, zkúsim ťa radosťou, a vidz a užívaj dobré! Ale hľa, i to je már­nosť. 2 Smiechu som po­vedal: Nerozum, a rados­ti: Čo to robíš? 3 Roz­mýšľal som vo svojom srd­ci, že budem po­voľovať svoj­mu telu pri víne spravujúc pri tom svoje srd­ce múd­rosťou a že sa budem držať bláz­nov­stva do­vtedy, do­kiaľ ne­uvidím, čo je dob­ré synom človeka, čo by mali robiť pod nebom, v tom malom počte dní svoj­ho života. 4 Vy­konal som si veľké diela; na­staväl som si domov, po­vy­sádzal som si vinice, 5 narobil som si za­hrád a sadov a na­sadil som v nich stromov všelijakého ovocia; 6 narobil som si jazier, aby som z nich zvlažoval les ras­túcich stromov. 7 Nadovážil som si sluhov a slúžek a mal som čeľaď, zrodenú doma, i dobyt­ka, hoviad a drob­ného stáda som mal mnoho, nad všet­kých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Na­s­hromaždil som si aj strieb­ra a zlata a vlast­níc­tva kráľov a krajín; za­opat­ril som si spevákov a speváčky a iné rozkoše synov človeka, ženu i ženy. 9 A bol som veľký a vše väčší, nad všet­kých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme, a tomu mi stála i moja múd­rosť po ruke. 10 A všet­ko, čo si len zažiadaly moje oči, ničoho som im ne­odop­rel; ne­zdržal som svoj­ho srd­ca od nijakej rados­ti, lebo moje srd­ce sa radovalo zo všet­kej mojej práce, a to bol môj podiel zo všet­kej mojej práce. 11 Ale keď som sa ob­rátil, aby som sa podíval na všet­ky svoje diela, ktoré konaly moje ruky, a na prácu, ktorou som sa trudil, hľa, všet­ko to bola már­nosť a hon­ba po vet­re, a videl som, že niet užit­ku pod sln­kom. Múdry má viac ako blázon; ale oboch stíha ten istý osud.12 Po­tom som sa ob­rátil, aby som videl múd­rosť, nerozum a bláz­nov­stvo. Lebo čo dokáže človek, ktorý prij­de po kráľovi? Len to, čo už iní dávno vy­konali. 13 A videl som, že je užitočnejšia múd­rosť ako bláz­nov­stvo, jako je užitočnejšie svet­lo ako tma. 14 Múd­ry svoje oči vo svojej hlave, a blázon chodí vo tme. Ale som po­znal i to, že jeden a ten is­tý osud stíha ich všet­kých. 15 Pre­to som po­vedal vo svojom srd­ci: Keďže to, čo sa pri­hodí bláz­novi, pri­hodí sa aj mne, načože som ja vtedy bol múd­rejší? A po­vedal som vo svojom srd­ci, že i to je már­nosť. 16 Lebo nie je na veky pamäti ani múd­remu ani bláz­novi, pre­tože už v budúcich dňoch sa dáv­no všet­ko za­bud­ne. A jako zomiera múd­ry rov­nako jako blázon! 17 A tak som nenávidel život, pre­tože sa mi protivilo všet­ko to, čo sa deje pod sln­kom, lebo je všet­ko már­nosť a hon­ba po vet­re. 18 Nenávidel som všet­ku svoju prácu, ktorou som sa trudil pod sln­kom, pre­tože ju zanechám človekovi, ktorý bude po mne. 19 A kto vie, či bude múd­ry a či blázon? A bude vlád­nuť nad všet­kou mojou prácou, ktorou som sa trudil a ktorú som konal múd­ry pod sln­kom. Aj to je már­nosť. 20 Po­tom som sa ob­rátil, aby som dal svoj­mu srd­cu zúfať si nad všet­kou prácou, ktorou som sa trudil pod sln­kom. 21 Lebo nie­ktorý človek robí svoju prácu múd­re a umne a so zdarom, a človekovi, ktorý sa ňou ne­trudil, ju dáva za jeho podiel. Aj to je már­nosť a veľké zlo. 22 Lebo veď čo má človek zo všet­kej svojej trud­nej práce a z trápenia svoj­ho srd­ca, čím sa trudí pod sln­kom?! 23 Lebo všet­ky jeho dni sú ­pl­né bolesti a jeho za­mest­nanie iba hnev, ani len vnoci ne­od­počíva jeho srd­ce. A to je már­nosť. Nič nie je lepšie ako vidieť dobré zo svojej práce, ale to je dar Boží.24 Nieto ničoho lepšieho pre človeka, než aby jedol a pil a dal vidieť svojej duši dob­ré zo svojej práce. Ale aj to som ja videl, že to pochádza z ruky Božej. 25 Lebo ktože by s­kôr jedol a kto užíval krome mňa? 26 Lebo človekovi, ktorý je dob­rý pred ním, dáva múd­rosť, vedomosť a radosť, a hriešnikovi dáva za­mest­nanie, aby sberal a shromažďoval, aby to potom dal tomu, kto je dob­rý pred Bohom. Aj to je már­nosť a hon­ba po vet­re.

RoháčekKazateľ2