RoháčekKazateľ10

Kazateľ

Rôzne múdre poučenia.1 Jako mŕtva mucha na­sm­radí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múd­rosť a slávu potupí máličko bláz­nov­stva. 2 Srd­ce múd­reho je po jeho pravici, ale srd­ce bláz­na po jeho ľavici. 3 Ešte i na ces­te, keď ide blázon, tr­pí jeho srd­ce nedos­tat­kom, a hovorí všet­kým, že je blázon. 4 Ak po­vs­tane proti tebe duch panov­níka, ne­opus­ti svoj­ho mies­ta; lebo krot­ká po­koj­nosť činí priet­rž velikým hriechom. 5 Je aj iné zlo, k­toré som videl pod sln­kom, ako je po­blúdenie, ktoré vy­chádza zp­red vladára. 6 Bláz­nov­stvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v níz­kos­ti. 7 Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi. 8 Ten, kto kope jamu, pad­ne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had. 9 Kto od­vaľuje kamene, ub­líži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený. 10 Ak je železo tupé, a nie­kto nenab­rúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múd­rosť. 11 Ak poštípe had, keď ešte nebolo za­kliatia, ne­má užit­ku za­klínač. 12 Slová úst múd­reho sú ľúbez­né, ale rty bláz­na po­hl­tia jeho samého. 13 Počiat­kom slov jeho úst je bláznovstvo a kon­com jeho úst zlé šialen­stvo. 14 A blázon množí slová, kým človek ne­vie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi? 15 Práca bláz­nov ho unavuje, blázna, ktorý ne­vie ani len odísť do mes­ta. 16 Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána! 17 Blaho­slavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre po­sil­nenie a nie pre opils­tvo. 18 Pre lenivosť klesá krov, a pre opus­tenie rúk tečie do domu. 19 Pre veselý smiech stroja hos­tinu, a víno ob­veseľuje život, a peniaze do­pomáhajú k tomu všet­kému. 20 Ani vo svojej mys­li ne­zloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici ne­zloreč bohatému, lebo nebes­ký vták od­nesie hlas, a ok­rýd­lenec oznámi vec.

RoháčekKazateľ10