Roháček › Kazateľ › 6

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Všetka práca človeka je len pre jeho ústa.1 Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod sln­kom, a čas­to p­richodí na ľudí: 2 Človek, ktorému dal Bôh bohat­stvo, po­klady a slávu, a ne­má, čo do svojej duše, nijakého nedos­tat­ku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho ne­učinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to már­nosť a zlý neduh. 3 Keby nie­kto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša ne­na­sýtila dob­rého, ba ne­mal by ani po­hrabu, hovorím, že lepšie je mŕt­vemu nedochôdčaťu ako jemu; 4 lebo v már­nos­ti prišlo a vo tme od­išlo, a jeho meno je po­kryté tmou. 5 Ani len sln­ka ne­videlo a ne­zvedelo o ničom; toto má lepší od­počinok ako tam­ten. 6 A Keby aj žil dvak­rát tisíc rokov a dob­rého keby ne­videl, či nej­de i tak všet­ko na jed­no a na to is­té mies­to? 7 Všet­ka práca človeka je pre jeho ús­ta, a jed­nako sa duša ne­na­sýti. 8 Lebo čo má viacej múd­ry ako blázon, čo chudob­ný, ktorý vie ako chodiť pred živými? 9 Lepšie je vidieť očima než chodiť ne­us­pokojený v duši. Aj to je már­nosť a hon­ba po vet­re. 10 Čím k­to je, bol už dáv­no po­menovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a ne­môže sa pravotiť s tým, kto je moc­nejší od neho. 11 Lebo je mnoho vecí, ktoré rozm­nožujú már­nosť. Čo má tedy viacej človek? 12 Lebo kto vie, čo by bolo dob­ré človekovi v jeho živote, v tom skrom­nom počte dní života jeho már­nos­ti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod sln­kom?!