Roháček › Kazateľ › 9

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Jednaký osud dobrých i zlých. Lepšie živému.1 Lebo to všet­ko som priložil k svoj­mu srd­cu, a to aby som vy­svet­lil všet­ko to, že spraved­liví a múd­ri jako aj ich skut­ky sú v ruke Božej, i lás­ka i nenávisť. Človek ne­vie o ničom, čo je pred ktorým. 2 Všet­ko deje sa jednako všet­kým. Jed­na a tá is­tá príhoda sa pri­hodí spravedlivému a bez­božnému, dob­rému a čis­tému i nečis­tému, tomu, kto obetuje, i tomu, kto ne­obetuje, jako dob­rému tak i hrešiacemu, tomu, kto pri­sahá, jako i tomu, kto sa bojí prísahy. 3 To je zlo, a je pri všet­kom, čo sa deje pod sln­kom, lebo jed­na a tá is­tá príhoda p­rihodí sa všetkým, a k tomu aj srd­ce synov človeka je pl­né zlého, a šialen­stvo je v ich srd­ci, kým len žijú, a po­tom k mŕt­vym. 4 Lebo k­de kto je z toho vyňatý? No, u všet­kých živých je ešte vždy nádej, lebo je lepšie živému psu ako mŕt­vemu ľvu. 5 Lebo živí vedia, že zo­mrú; ale mŕt­vi ne­vedia ničoho ani ne­majú viacej nijakej odplaty, lebo sa za­bud­la ich pamiat­ka. 6 Aj ich lás­ka aj ich nenávisť aj ich rev­nivosť už dáv­no za­hynula, a ne­majú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod sln­kom. Káže rozumne užívať život.7 Iď, teda, jedz svoj chlieb v rados­ti a pi svoje víno veselým srd­com, lebo už dáv­no si Bôh obľúbil tvoje skut­ky. 8 Tvoje rúcho nech je každého času biele, a oleja na tvojej hlave nech nie je nedos­tatok. 9 Užívaj život so s­vojou ženou, ktorú miluješ, po všet­ky dni života svojej már­nos­ti, ktoré ti dal Bôh pod sln­kom, po všet­ky dni svojej már­nos­ti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod sln­kom. 10 Všet­ko, čo naj­de tvoja ruka robiť v tvojej sile, rob; lebo neni diela ani výmys­lu ani vedomos­ti ani múd­ros­ti v ríši mŕt­vych, kam ideš. Nezáleží beh na rýchlych.11 A zase obrátiac sa videl som pod sln­kom, že nie je beh vecou rýchlych ani boj udat­ných ako ani živ­nosť múd­rych ani bohat­stvo roz­um­ných ani priazeň umných, ale čas a náhoda pri­hodí sa všet­kým. 12 Lebo človek ani ne­zná svoj­ho času jako ryby, ktoré sa chytajú do zhub­nej siete, a jako vtáci, chytaní do osíd­la, tak podob­ne bývajú lapení synovia človeka na zlý čas, keď náh­le pri­páda na nich. Múdrosť viac ako sila.13 Aj túto múd­rosť som videl pod sln­kom, a bola veľká u mňa. 14 Bolo malé mes­to a mužov v ňom málo, a prišiel proti nemu veľký kráľ a obľahol ho do­okola a vy­stavil proti nemu veľké bašty. 15 Ale našiel v ňom chudob­ného muža múd­reho, a ten vy­slobodil mes­to svojou múd­rosťou, hoci ni­kto ne­pamätal na toho chudob­ného muža. 16 Pre­to som po­vedal: Lepšia je múd­rosť ako sila; ale múdrosť chudob­ného je opo­vr­hnutá, a jeho slová sa nečujú. 17 Slová múd­rych, počuté v po­koji, sú viac ako krik toho, kto panuje medzi bláz­nami. 18 Múd­rosť je lepšia ako vojen­né nás­troje; ale jeden hriešnik za­hubí mnoho dob­rého.