Roháček › Kazateľ › 12

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Pamätať na svojho Stvoriteľa, kým nehynie a nezhynie život.1 A pamätaj na svoj­ho Stvoriteľa vo dňoch svojej mlados­ti, kým ne­prij­dú dni zlého, a ne­prib­lížia sa roky, o ktorých po­vieš: Ne­mám v nich záľuby; 2 kým sa nezat­mie sln­ko i svet­lo i mesiac i hviez­dy, a kým sa nenavrátia hus­té oblaky po daždi, 3 toho dňa, keď sa budú triasť strážcovia domu, a na­krivia sa sil­ní mužovia, a pre­stanú pracovať melúce, pre­tože ich bude málo, a za­tmia sa tie, ktoré vy­zerajú z okien, 4 a za­vrú sa dvere do ulice pri slabom zvuku mlyna a človek povstane na hlas vtáka, a m­lčiac budú sa krčiť všet­ky dcéry veselého spevu; 5 aj vy­sokého mies­ta sa budú báť a budú vidieť strachy na ces­te; kvit­núť bude mand­lový strom, a ťažko sa po­vlečie kobyl­ka, a poruší sa žiadosť, lebo človek ide do domu svojej večnos­ti, a po ulici budú vôkol chodiť oplakávajúci; 6 kým sa neroz­trh­ne striebor­ný po­v­raz, a neroz­razí sa zlatá čaša, a neroz­bije sa vedier­ce nad prameňom, a neroz­láme sa kolo a pad­ne do jamy, 7 a tak sa na­vráti prach do zeme, jako bol, a duch sa na­vráti k Bohu, ktorý ho dal.- 8 Már­nosť már­nos­ti, riekol Kazateľ, a všetko már­nosť. Múdrosti hlavný cieľ; báť sa Boha a ostríhať jeho prikázania.9 A nad to, čo bol Kazateľ múd­ry, ešte vy­učoval i ľud vedomos­ti a vy­zvedal a zpytoval: složil množs­tvo prís­loví. 10 Kazateľ hľadal, aby našiel vzác­ne slová a na­písané veci pravé, slová prav­dy. 11 Slová múd­rych sú jako po­bádajúce ost­ne a jako ­hl­boko zabité hreby výroky shromaždení múdrych, vydané od jed­ného pas­tiera. 12 A nad to viac, môj synu, daj sa po­učiť! Robeniu kníh nieto nijakého kon­ca, a mnoho čítať je zomd­lením tela. 13 Suma všet­kého toho, čo si počul: Boj sa Boha a os­tríhaj jeho pri­kázania, lebo to je povin­nosťou každého človeka, 14 pre­tože Bôh pri­vedie každý skutok na súd i každú vec skrytú, už či je dobrá či zlá.