Roháček › Kazateľ › 8

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Múdrosť osvecuje. Byť poddaný vrchnosti. Bezvládnosť človeka.1 Kto je ako múd­ry, a kto zná vý­klad veci? Múd­rosť človeka os­vecuje jeho tvár, a tvrdo­sť jeho tvári sa mení. 2 Ja ti radím: Os­tríhaj slovo kráľovo, a to pre prísahu Božiu. 3 Ne­ponáhľaj sa odísť zp­red jeho tvári ani nestoj v zlej veci, lebo učiní všet­ko, čo chce; 4 pre­tože slovo kráľovo má moc, a kto mu po­vie: Čo robíš? 5 Ten, kto os­tríha pri­kázanie, ne­poz­ná ničoho zlého. A srd­ce múd­reho po­zná čas a súd. 6 Lebo každá vec má s­voj čas a súd, pre­tože zlo človeka je mnohé na ňom. 7 Lebo ne­vie toho, čo bude; lebo jako bude, kto mu to oznámi? 8 Niet človeka, ktorý by vládol nad duchom, aby za­držal ducha, ani niet vlády nado dňom smr­ti, ani niet pre­pus­tenia z toho boja, ako ani nezachráni bez­božnosť toho, kto ju pácha. 9 To všet­ko som videl priložiac svoje srd­ce ku každému dielu, ktoré sa deje pod sln­kom, a videl som i to, že nie­kedy vlád­ne človek nad človekom na svoje zlé. Krivdy na svete. Hlavné je báť sa Boha.10 A tak som videl bez­božných po­chovaných, a došli pokoja; ale zo svätého mies­ta od­išli a boli za­bud­nutí v mes­te tí, ktorí robili spraved­livo. Aj to je már­nosť. 11 Pre­tože sa ih­neď ne­vykonáva súd­ny výrok za zlý skutok, pre­to je pl­né srd­ce synov človeka v nich robiť zlé. 12 Hoci sa niekedy hriešnikovi, ktorý vy­koná i stokrát zlé, od­kladá, viem i to cele is­te, že bude dob­re tým, ktorí sa boja Boha, ktorí sa boja jeho tvári. 13 Ale nebude dob­re bez­božnému, ani ne­predĺži s­vojich dní, k­toré sa po­minú jako tieň, pre­tože sa nebojí tvári Božej. 14 Je már­nosť, ktorá sa deje na zemi, že sú spraved­liví, ktorých stíha zlé, jako keby robili skutky bez­božných, a sú bez­božní, ktorých stíha dobré, jako keby robili skutky spraved­livých. Po­vedal som, že aj to je már­nosť. 15 Pre­to som vy­chvaľoval radosť, pre­tože človek ne­má ničoho dobrého pod sl­n­com krome jesť a piť a radovať sa, a to aby ho sprevádzalo v jeho t­rud­nej práci vo dňoch jeho života, ktoré mu dal Bôh pod sln­kom. Nevystihnuteľnosť ciest Božích.16 A keď som priložil svoje srd­ce, aby som po­znal múd­rosť a videl za­mest­nanie, ktoré sa vy­konáva na zemi, lebo ani vod­ne ani vnoci ne­vidí človek spánku na svojich očiach, 17 videl som všet­ko dielo Boha, že človek ne­môže vy­stih­núť dielo, ktoré sa deje pod sln­kom; keby sa i jakokoľvek na­máhal človek vy­hľadať, nenaj­de, ba ani keby po­vedal múd­ry, že po­zná, nebude môcť naj­sť.