Evanjelický › Rimanom › 11

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Zvyšky Izraela1 Spytujem sa teda: Či Boh za­vr­hol svoj ľud? Vôbec nie! Veď aj ja som Iz­raelita, z po­tom­stva Ab­rahámov­ho, z kmeňa Ben­jamínov­ho! 2 Neza­vr­hol Boh svoj ľud, ktorý vo­pred po­znal. Či ne­viete, čo hovorí Pís­mo o Eliášovi, ako žaluje Bohu na Iz­rael? 3 Pane, po­bili Tvojich prorokov, zbúrali Tvoje ol­táre; ja jediný som os­tal, a siahajú na môj život. 4 Ale čo mu hovorí od­poveď Božia: Ponechal som si sedem­tisíc mužov, ktorí ne­sklonili kolená pred Baalom. 5 Tak teda aj v terajšom čase zo­stali zvyšky podľa vy­volenia z milos­ti. 6 A keď z milos­ti, tak nie zo skut­kov, ináč by milosť nebola milosťou. 7 Čo teda? Iz­rael nedosiahol, za čím sa snaží, ale vy­volení do­siah­li; os­tat­ní však boli za­tvr­dení, 8 ako je na­písané: Dal im Boh ducha omámenia; oči, aby ne­videli, uši, aby ne­počuli až do dnešného dňa. 9 Aj Dávid hovorí: Nech im vlast­ný stôl bude osíd­lom a pas­cou, príčinou pádu a od­platou; 10 nech sa im za­tem­nia oči, aby ne­videli, a chr­bát nech im je zhr­bený ustavične. 11 Spytujem sa teda: Či sa po­tkli, aby pad­li? Vôbec nie! Ale ich po­kles­nutím do­stalo sa po­hanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiar­livosť. 12 A keď je ich po­kles­nutie bohat­stvom sveta a ich úpadok bohat­stvom po­hanov, o čo viac ich pl­nosť?! Pohania vštepení do Izraela13 Vám, (bývalým) po­hanom, však hovorím: Na­koľko som apoštolom po­hanov, zvelebujem svoju službu, 14 či by som ne­vz­budil žiar­livosť u tých, čo sú moji podľa tela, a nezach­ránil nie­ktorých z nich. 15 Lebo keď už ich za­vr­hnutie bolo svetu zmierením, čím bude ich prijatie, ak nie životom zo smr­ti?! 16 A keď sú pr­votiny ces­ta sväté, (sväté je) aj ces­to; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratoles­ti. 17 A ak nie­ktoré z ratoles­tí boli vy­lomené, a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spolu­účast­níkom šťavy z koreňov olivy - 18 ne­vys­tatuj sa nad ratoles­ti. Ak sa však vy­statuješ (nezabúdaj), že nie ty ne­sieš koreň, ale koreň teba. 19 Po­vieš az­da: Ratoles­ti boli vy­lomené, aby som ja bol vštepený? 20 Dob­re. Vy­lomené boli pre ne­veru, a ty si ob­stál vierou. Ne­na­mýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo keď Boh ne­ušet­ril prirodzené ratoles­ti, ne­ušet­rí ani teba. 22 Hľaď teda na dob­rotu a na prís­nosť Božiu; na tých, ktorí pad­li, sa vzťahuje Božia prís­nosť, na teba sa však vzťahuje Božia dob­rota - ak zo­tr­váš v dob­rote; inak budeš aj ty odťatý. 23 Oni však ak nezo­trvajú v ne­vere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. 24 Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľach­tenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratoles­ti), budú vštepení do vlast­nej olivy! Zavrhnutie Izraela je dočasné25 Lebo aby ste si ne­na­mýšľali, bratia, nech­cem, aby ste ne­poz­nali tajom­stvo, že časť Iz­raela stala sa za­tvr­dilou do­vtedy, kým ne­voj­de pl­nosť po­hanov. 26 A tak celý Iz­rael bude spasený, ako je na­písané: Príde zo Si­ona vy­sloboditeľ, od­vráti bez­božnosť od Jákoba; 27 a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy. 28 Podľa evan­jelia sú síce ne­priatelia pre vás, ale podľa vy­volenia (sú) milovaní - pre ot­cov. 29 Lebo Boh neľutuje dary milos­ti a po­volanie. 30 Ako ste totiž vy kedysi ne­pos­lúchali Boha, a teraz do­stalo sa vám milo­sr­den­stva pre ich ne­pos­lušnosť, 31 tak aj oni teraz ne­upos­lúch­li, aby pre milo­sr­den­stvo, ktoré sa vám stalo, aj im do­stalo sa teraz milo­sr­den­stva. 32 Lebo za­vrel Boh všet­kých do ne­pos­lušnos­ti, aby sa nad všet­kými zmiloval. 33 Ó, hl­bokosť bohat­stva, múd­ros­ti a známos­ti Božej! Aké ne­vys­pytateľné sú Jeho súdy a ne­pochopiteľné ces­ty Jeho. 34 Veď kto po­znal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol rad­com? 35 Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba od­platiť? 36 Lebo z Neho, skr­ze Neho a pre Neho je všet­ko. Jemu sláva naveky. Amen.