Evanjelický › Rimanom › 9

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Apoštolov bôľ nad Izraelom1 Prav­du hovorím v Kris­tovi, ne­klamem! Sved­kom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, 2 že mám veľký žiaľ a ne­pres­taj­nú bolesť v srd­ci. 3 Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol za­vr­hnutý od Kris­ta mies­to svojich bratov, svojich po­krv­ných podľa tela, 4 ktorí sú Iz­rael­ci, a im prináleží synov­stvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i za­sľúbenia; 5 ich sú ot­covia a z nich je Kris­tus podľa tela, Boh nad všet­kým, požeh­naný naveky. Amen. Izrael podľa tela a podľa ducha6 Ale to ne­znamená, že slovo Božie vy­šlo naz­mar. Lebo Iz­raelom nie sú všet­ci, ktorí sú z Iz­raela; 7 ani deťmi nie sú všet­ci, pre­tože sú po­tom­stvom Ab­rahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím po­tom­stvom. 8 To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa za­sľúbenia sú počítané za po­tom­stvo (Ab­rahámovo). 9 Lebo toto je slovo za­sľúbenia: O tom­to čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna. 10 A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehot­ná od jed­ného (muža), Izáka, nášho ot­ca, 11 a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani ne­spravili nič dob­ré ani zlé, aby zo­stala v plat­nos­ti rada Božia, tá podľa vy­volenia 12 a závis­lá od Toho, ktorý po­voláva, a nie od skut­kov, bolo jej po­vedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je na­písané: Jákoba som si za­miloval, Ezava však znenávidel. Sloboda Božej vôle14 Čo teda po­vieme? Či nie je ne­spravod­livosť u Boha? Vôbec nie! 15 Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milos­tivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. 16 Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Pís­mo hovorí faraónovi: Nato som ťa po­volal do života, aby som na tebe do­kázal svoju moc a aby sa moje meno roz­hlasovalo po celej zemi. 18 Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, za­tvr­dzuje. 19 Po­vieš mi az­da: Prečo teda ešte kar­há? Veď kto sa protiví Jeho vôli? 20 Ale ktože si ty, človeče, že od­vrávaš Bohu? Či dielo môže po­vedať maj­strovi: Prečo si ma tak spravil? 21 Či hr­nčiar ne­má moc nad hlinou, aby z tej is­tej hmoty sfor­moval jed­nu nádobu ku cti, druhú ku han­be? 22 Čo teda, keď Boh, chcejúc do­kázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pri­pravené na za­hynutie, znášal s tr­pez­livosťou veľkou aj pre­to, 23 aby vy­javil bohat­stvo svojej slávy na nádobách milo­sr­den­stva, vo­pred pri­pravených na slávu, 24 na nás, ktorých aj po­volal nielen zo Židov, ale aj z po­hanov? Spasenie pohanov a poblúdenie Židov25 Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Po­menujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná; 26 a: Na tom mies­te, kde im bolo po­vedané: Nie ste mojím ľudom, budú po­menovaní syn­mi Boha živého. 27 A Izai­áš volá nad Iz­raelom: Keby synov iz­rael­ských bolo ako pies­ku mor­ského, (len) zvyšky budú za­chránené; 28 lebo Pán do­konale a rých­le vy­koná súd na zemi. 29 Ako aj Izai­áš pred­povedal: Keby nám Pán zá­stupov nebol zanechal po­tom­ka, boli by sme ako Sodoma a podob­ní Gomore. 30 Čo teda po­vedať? Že po­hania, ktorí sa ne­snažili o spravod­livosť, prijali spravod­livosť, a to spravod­livosť z viery; 31 ale Iz­rael, ktorý sa snažil o zákon spravod­livos­ti, nedos­pel k zákonu. 32 Prečo? Pre­to, že nie z viery, ale akoby zo skut­kov (chceli do­siah­nuť spravod­livosť). Narazili na kameň úrazu, 33 ako je na­písané: Aj­hľa, kladiem na Si­one kameň úrazu a skalu po­horšenia, a kto verí v Neho, nebude za­han­bený.