EvanjelickýRimanom15

Rimanom

List Rimanom

Povinnosť silných vo viere1 My, sil­ní, po­vin­ní sme teda znášať slabos­ti ne­vlád­nych, a nie v sebe mať záľubu. 2 Každý z nás nech mys­lí na svoj­ho blížneho, aby mu to bolo na dob­ro, na budovanie. 3 Veď ani Kris­tus ne­mal záľubu v sebe, ale - ako je na­písané: Po­tupovania tých, čo ťa hanobia, pad­li na mňa. 4 Lebo čokoľvek bolo na­písané nám na po­učenie, bolo na­písané, aby sme skr­ze tr­pez­livosť a skr­ze útechu Písem mali nádej. 5 A Boh tr­pez­livos­ti a útechy nech vám dá byť jed­nomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Kris­ta, 6 aby ste jed­nou mysľou a jed­nými ús­tami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Kris­ta. Jednota kresťanov7 Pre­to prijímaj­te sa vo­spolok, ako nás aj Kris­tus prijal na os­lávenie Boha. 8 Hovorím totiž, že sa Kris­tus stal služob­níkom ob­rezaných pre prav­du Božiu, aby po­tvr­dil za­sľúbenia (dané) ot­com; 9 a že po­hania oslavovali Boha za milo­sr­den­stvo, ako je na­písané: Pre­to velebiť Ťa budem medzi po­han­mi a spievať žal­my Tvoj­mu menu. 10 A zase hovorí (Pís­mo): Raduj­te sa, po­hania, spolu s Jeho ľudom. 11 A za­se: Chváľte Pána všet­ky národy a veleb­te Ho všet­ci ľudia. 12 A zase Izai­áš hovorí: Bude koreň Jes­seho, a v Toho, kto po­vs­tane vlád­nuť nad národ­mi, budú dúfať národy. 13 Boh nádeje nech vás na­pl­ní všet­kou radosťou a po­kojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého roz­hojňovali v nádeji. Osobné správy14 Aj ja som pre­svedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste pl­ní dob­rotivos­ti, na­pl­není každou známosťou a schop­ní aj na­pomínať sa na­vzájom. 15 Ale na­písal som vám, bratia, o niečo smelšie, roz­pomínajúc sa na vás podľa milos­ti, ktorej sa mi do­stalo od Boha: 16 aby som bol služob­níkom Kris­ta Ježiša medzi po­han­mi vo svätej službe pri evan­jeliu Božom, aby sa po­hania stali príjem­nou obeťou po­svätenou Duchom Svätým. 17 Vo veciach Božích môžem sa teda chváliť Kris­tom Ježišom. 18 Ne­od­vážim sa totiž hovoriť niečo, čo by Kris­tus na zís­kanie po­hanov k po­slušnos­ti nebol vy­konal skr­ze mňa slovom a skut­kom, 19 mocou znamení a zá­zrakov v moci Ducha Svätého. Takže počnúc od Jeruzalema a zôkol-vôkol až po Ilýriu rozšíril som evan­jelium Kris­tovo. 20 A tak po­kladal som si za česť zves­tovať evan­jelium nie tam, kde Kris­tus bol známy, aby som nebudoval na cudzom zá­klade, 21 ale ako je na­písané: Tí, ktorým nič nebolo zves­tované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo ne­slýchali, porozumejú. Návšteva v Ríme22 Pre­to som bol čas­to hatený prísť k vám. 23 Teraz však, keď v tých­to krajoch už niet pre mňa pole práce, a od dl­hých rokov pre­chovávam túžbu prísť k vám, 24 (aj prídem), keď pôj­dem do Španiel­ska. Dúfam totiž, že vás pri pre­ces­tovaní vidím a že ma tam od­prevadíte, keď najprv trochu medzi vami po­ok­rejem. Cesta do Jeruzalema25 Teraz však od­chádzam do Jeruzalema v službe (tamojších svätých ). 26 Macedónia a Achája totiž uznali za dob­ré urobiť nejakú zbier­ku pre chudob­ných svätých v Jeruzaleme. 27 Uznali to za dob­ré a sú im to aj po­vin­né. Lebo keď sa (bývalí) po­hania stali účast­nými ich duchov­ných po­kladov, oni sú zase po­vin­ní po­slúžiť im aj hmot­nými dar­mi. 28 Len čo to vy­konám a za­pečatím zbier­ku, pôj­dem cez vaše mes­to do Španiel­ska. 29 A viem, že keď prídem k vám, prídem s pl­nosťou požeh­nania [evan­jelia] Kris­tov­ho. 30 Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Kris­ta a pre lás­ku Ducha: spolu so mnou zápas­te o mňa pred Bohom v mod­lit­bách, 31 aby som bol vy­tr­hnutý (z rúk) ne­pos­lušných v Jud­sku a aby moja služba pre Jeruzalem bola príjem­ná svätým, 32 aby som tak s radosťou prišiel k vám, ak bude vôľa Božia, a od­počinul si s vami. 33 Boh po­koja nech je so všet­kými vami. Amen.

EvanjelickýRimanom15