Evanjelický › Rimanom › 7

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Ospravedlnení nie sú pod zákonom1 Či ne­viete, bratia - veď hovorím ľuďom, ktorí po­znajú zákon - že zákon panuje nad človekom, kým (človek) žije? 2 Lebo vy­datú ženu viaže zákon k mužovi, kým je živý. Ale ak muž umrie, je oslobodená od mužov­ho zákona. 3 A tak teda, ak žije s iným mužom, do­kiaľ jej muž žije, bude cudzoložnica. Ale ak jej muž umrel, je slobod­ná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vy­dá za iného. 4 Práve tak, bratia moji, aj vy ste umreli zákonu skr­ze telo Kris­tovo, aby ste náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕt­vych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vy­volal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smr­ti. 6 Ale teraz sme oslobodení od zákona, keďže sme umreli tomu, čím sme boli viazaní, takže slúžime novým spôsobom ducha, a nie starým spôsobom litery. Zo zákona si uvedomujeme hriech7 Čo teda po­vieme? Je zákon hriechom? Vôbec nie! Ale hriech som ne­poz­nal; (po­znal som ho) len skr­ze zákon, lebo ani žiadosť by som nebol po­znal, keby zákon nebol po­vedal: ne­požiadaš! 8 Ale hriech, keď sa mu pri­kázaním do­stala príležitosť, vzbudil vo mne všelijaké žiados­ti. Lebo bez zákona je hriech mŕt­vy. 9 Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo pri­kázanie, hriech ožil, 10 a ja som umrel; i ukázalo sa, že pri­kázanie, ktoré mi malo po­slúžiť na život, bolo mi na sm­rť. 11 Hriech totiž, keď sa mu pri­kázaním do­stala príležitosť, oklamal ma a tým ma usmr­til. 12 A tak zákon je svätý, aj pri­kázanie je sväté, spravod­livé a dob­ré. 13 Teda to dob­ré spôsobilo mi sm­rť? Vôbec nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi tým dob­rým sm­rť, aby sa (tak) hriech tým pri­kázaním stal nad­mieru hriešnym. Proti hriechu je zákon bezmocný14 Lebo vieme, že zákon je duchov­ný, ale ja som teles­ný, predaný hriechu. 15 Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. 16 A keď konám, čo nech­cem, pri­znávam zákonu, že je dob­rý. 17 A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý pre­býva vo mne. 18 Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, ne­prebýva dob­ré, lebo vôľu k dob­rému mám, ale ne­mám sily, aby som to vy­konal. 19 Nečiním totiž dob­ré, čo chcem, ale robím zlé, čo nech­cem. 20 Ale keď robím, čo nech­cem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý pre­býva vo mne. 21 Pre mňa, ktorý chcem konať dob­ré, na­chádzam teda zákon, že zlé je pri mne. 22 Podľa vnútor­ného človeka s radosťou sú­hlasím s Božím zákonom, 23 ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mys­le a zo­tročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. 24 Bied­ny ja človek! Kto ma vy­trh­ne z toh­to tela smr­ti? 25 Ale vďaka Bohu skr­ze Ježiša Kris­ta, nášho Pána! A tak teda ja - ten is­tý - svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu.