Evanjelický › Rimanom › 8

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Telesný a duchovný život1 Nieto teda teraz už od­súdenia tých, čo sú v Kris­tovi Ježišovi [a nechodia podľa toho, ale podľa ducha]. 2 Zákon životodar­ného Ducha v Kris­tovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smr­ti. 3 Lebo čo nebolo možné zákonu, na­koľko bol slabý pre telo, (to vy­konal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech po­slal svoj­ho Syna a hriech v tele od­súdil, 4 aby sa práv­na požiadav­ka zákona uplat­nila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú teles­ne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchov­ne. 6 A teles­ne zmýšľať je sm­rť, ale duchov­ne zmýšľať je život a po­koj! 7 Pre­tože teles­né zmýšľanie je ne­priateľs­tvo voči Bohu, lebo sa ne­pod­dáva, a ani sa ne­môže pod­dať zákonu Božiemu. 8 Tí teda, čo sú v tele, ne­môžu sa páčiť Bohu. 9 Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží pre­býva vo vás. Ale ak nie­kto ne­má Ducha Kris­tov­ho, nie je Jeho. 10 Ak je Kris­tus vo vás, tak je telo mŕt­ve pre hriech, ale duch je živý pre spravod­livosť. 11 A ak pre­býva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕt­vych, tak Ten, ktorý Kris­ta Ježiša vzkriesil z mŕt­vych, aj vaše smr­teľné telá oživí svojím Duchom, pre­bývajúcim vo vás. Synovstvo Božie12 A tak teda, bratia, po­vin­ní sme nežiť telu podľa tela, 13 lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skut­ky tela duchom umŕt­vujete, budete živí. 14 Lebo všet­ci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. 15 Ne­prijali ste pred­sa ducha ot­roc­tva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synov­stva, ktorým voláme: Ab­ba, Otče! 16 A ten is­tý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spolu­dedičia Kris­tovi, ak s Ním tr­píme, aby sme s Ním boli aj os­lávení. 18 Lebo tak súdim, že utr­penia terajšej doby nie sú rov­né sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. Vykúpenie stvorenstva19 Stvoren­stvo zais­te s dych­tivou túžbou očakáva zjavenie synov Božích. 20 Lebo már­nos­ti bolo pod­robené stvoren­stvo, nie dob­rovoľne, ale skr­ze Toho, ktorý ho pod­robil v nádeji, 21 že aj samo stvoren­stvo oslobodené bude z ot­roc­tva skazy do sláv­nej slobody detí Božích. 22 Veď vieme, že všet­ko stvoren­stvo spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrod­né boles­ti. 23 A nielen ono, ale aj my, ktorí máme pr­votiny ducha, aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synov­stvo, vy­kúpenie svoj­ho tela. 24 Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, ktorú vidíme (spl­nenú), nie je nádej. Veď čo nie­kto vidí, načo by sa tomu aj nádejal? 25 Ale ak sa nádejame tomu, čo ne­vidíme, to tr­pez­livo očakávame. 26 A tak aj Duch pri­chádza na po­moc našej slabos­ti. Lebo my ne­vieme, za čo sa máme mod­liť, ako náleží, ale sám Duch pri­hovára sa za nás vzdychaním ne­vys­loviteľným. 27 A Ten, ktorý skúma srd­cia, vie, čo má Duch na mys­li, že sa totiž tak pri­hovára za svätých , ako Boh chce. Večná jednota s Bohom28 A my vieme, že milujúcim Boha, po­volaným podľa rady (Božej), všet­ky veci slúžia na dob­ro. 29 Lebo ktorých (Boh) vo­pred po­znal, tých aj predurčil na podobu ob­razu svoj­ho Syna, aby On bol pr­vorodený medzi mnohými brat­mi. 30 A ktorých predurčil, tých aj po­volal; a ktorých po­volal, tých aj ospravedl­nil, a ktorých ospravedl­nil, tých aj os­lávil. 31 Čo teda po­vedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? 32 Ten, ktorý ne­ušet­ril vlast­ného Syna, ale vy­dal Ho za nás všet­kých, ako by nám nedaroval s Ním všet­ko? 33 Kto bude žalovať na vy­volených Božích? Je to Boh, ktorý ospraved­lňuje. 34 Kto ich od­súdi? Je to Kris­tus, ktorý umrel, ba i z mŕt­vych vstal, je po pravici Božej a pri­hovára sa aj za nás. 35 Kto nás od­lúči od lás­ky Kris­tovej? Súženie alebo úz­kosť, prena­sledovanie alebo hlad, na­hota, nebez­pečen­stvo alebo meč? 36 Ako je na­písané: Pre Teba sme usmr­covaní celý deň, po­kladajú nás za ovce na za­bitie. 37 Ale v tom­to všet­kom sláv­ne víťazíme skr­ze Toho, ktorý si nás za­miloval. 38 Lebo som pre­svedčený, že ani sm­rť, ani život, ani an­jeli, ani kniežat­stvá, ani prítom­nosť, ani budúc­nosť, ani moc­nos­ti, 39 ani vy­sokosť, ani hl­bokosť, ani nijaké iné stvoren­stvá ne­môžu nás od­lúčiť od lás­ky Božej, ktorá je v Kris­tovi Ježišovi, našom Pánovi.