Evanjelický › Rimanom › 14

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Zhovievavosť voči slabým vo viere1 Slabého vo viere sa ujímaj­te, (a) nie, aby ste po­sudzovali jeho zmýšľanie. 2 Jeden verí, že môže všet­ko jesť; slabý je len zeleninu. 3 Kto je (všet­ko), nech ne­pohŕda tým, kto neje (všet­ko), a kto neje (všet­ko), nech ne­súdi toho, čo (všet­ko) je. Veď Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On svoj­mu Pánovi stojí, alebo padá. Ale bude stáť, lebo Pán má moc ud­ržať ho. 5 Nie­kto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všet­ky dni (sú rov­naké). Len nech je každý ú­pl­ne pre­svedčený o svojom. 6 Kto za­chováva (nie­ktorý) deň, Pánovi ho za­chováva, [a kto nezachováva (nie­ktorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všet­ko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všet­ko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. 7 Ni­kto z nás totiž nežije sebe a ni­kto sebe ne­umiera. 8 Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. 9 Veď práve na to Kris­tus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕt­vymi aj nad živými. 10 Prečo teda súdiš brata? Alebo ty za­se, prečo po­hŕdaš bratom? Veď všet­ci sa po­stavíme pred súd­nu stolicu Božiu, 11 lebo je na­písané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vy­znávať Boha. 12 Tak teda každý z nás (Bohu) vy­dá počet za seba. Kresťanskou slobodou nepohoršujme iných13 Ne­súďme sa teda na­vzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezav­dali príčinu urážať sa alebo po­horšovať. 14 Viem, a som pre­svedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečis­té. Len tomu je niečo nečis­té, kto to za nečis­té po­kladá. 15 Lebo ak je tvoj brat za­rmútený pre po­krm, ne­pok­račuješ podľa lás­ky. Ne­priveď svojím po­kr­mom do za­hynutia toho, za ktorého Kris­tus umrel. 16 Nech teda nebude po­tupované vaše dob­ro. 17 Lebo kráľov­stvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravod­livosť, po­koj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto teda slúži Kris­tovi, je milý Bohu a v úc­te u ľudí. 19 Pre­to snažme sa o to, čo vedie k po­koju a vzájom­nému budovaniu. 20 Pre po­krm ne­skaz dielo Božie! Všet­ko je síce čis­té, ale je na škodu človeku, ktorý ho požíva s po­horšením. 21 Dob­re je nejesť mäso a ne­piť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža. 22 Vieru, ktorú máš, za­chovaj pre seba pred Bohom. Blaho­slavený, kto ne­súdi sám seba v tom, čo uznáva za správ­ne. 23 Kto však má po­chyb­nos­ti, keď (niečo) požíva, od­súdený je pre­to, že to ne­požíva z viery. A všet­ko, čo nie je z viery, je hriech.