Evanjelický › Rimanom › 3

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Židom nepomôže ich prednosť1 V čom je teda pred­nosť Žida, alebo aký úžitok má ob­riez­ka? 2 Veľký v každom ohľade! Predovšet­kým to, že Židom boli zverené slová Božie. 3 Veď čo, ak sa nie­ktorí aj stali ne­ver­nými, či ich ne­ver­nosť zničí Božiu ver­nosť? 4 Vôbec nie! Ale nech je Boh prav­do­vrav­ný a každý človek luhár, ako je na­písané. Aby si bol ospravedl­nený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia. 5 Keď však naša ne­právosť Božiu spravod­livosť do­kazuje, čo po­vieme? Či Boh nie je ne­spravod­livý - po ľud­sky hovorím - keď uvaľuje svoj hnev? 6 Vôbec nie! Veď ako by po­tom súdil Boh svet? 7 A keď sa prav­da Božia mojou lžou roz­hoj­nila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený? 8 A či nie je tak, ako sa nám rúhajú a ako nie­ktorí tvr­dia, že my hovoríme: Páchaj­me zlé, aby prišlo dob­ré? Ich od­súdenie je spravod­livé. Všeobecnosť hriechu9 Čo teda? Máme nejakú pred­nosť? Vôbec ne­máme! Veď práve sme ob­vinili Židov i Grékov, že všet­ci sú pod hriechom, 10 ako je na­písané: Nieto spravod­livého ani jed­ného, 11 nieto roz­um­ného, ni­koho, kto by hľadal Boha; 12 všet­ci sa od­klonili, na­pos­pol sa stali ne­užitočnými, nieto, kto by činil dob­ré, nieto ani jed­ného. 13 Ich hrd­lo je hrob ot­vorený, klamali jazyk­mi, hadí jed majú pod perami, 14 ús­ta pl­né kliat­by a hor­kos­ti, 15 nohy rých­le prelievať krv, 16 skaza a bieda je v ich stopách, 17 ces­tu po­koja ne­poz­nali; 18 nieto báz­ne Božej pred ich očami. 19 Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všet­ky ús­ta za­pchali a celý svet bol vin­ný pred Bohom, 20 pre­tože zo skut­kov zákona nebude ospravedl­nený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je po­znanie hriechu. Ospravedlnenie z viery21 Ale teraz sa bez zákona zjavila spravod­livosť Božia, ktorú do­svedčujú zákon i proroci, 22 a to spravod­livosť Božia z viery v Ježiša Kris­ta všet­kým veriacim; lebo niet roz­dielu: 23 Všet­ci totiž zhrešili a ne­majú slávy Božej, 24 ale ospraved­lňovaní sú za­dar­mo z Jeho milos­ti skr­ze vy­kúpenie v Kris­tovi Ježišovi, 25 ktorého Boh dal ako pros­triedok zmierenia skr­ze vieru, v Jeho kr­vi, aby do­svedčil svoju spravod­livosť pre­hliad­nutím hriechov páchaných pred­tým, 26 v čase Božej zhovievavos­ti, aby tak do­svedčil svoju spravod­livosť v terajšom čase, aby On bol spravod­livý a ospravedl­nil toho, kto verí v Ježiša. 27 Kde je teda chvas­tanie? Je vy­lúčené! Akým zákonom? Zákonom skut­kov? Nie, na­opak, zákonom viery. 28 Lebo tak mys­líme, že človek ospravedl­nený býva vierou bez skut­kov zákona. 29 Alebo či je Boh len Bohom Židov? A či nie aj po­hanov? Áno, aj po­hanov, 30 lebo veď jeden je Boh, ktorý ob­rezaného ospravedl­ní z viery a ne­ob­rezaného skr­ze vieru. 31 Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale plat­nosť zákona po­tvr­dzujeme.