Evanjelický › 2. Mojžišova › 22

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

1 Ak by zlodeja pri­stih­li pri vlámaní a zbili ho tak, že by zo­mrel, ne­vznik­ne krv­ná vina za neho. 2 Keby to však bolo po východe sln­ka, vznik­ne krv­ná vina za neho. Zlodej musí všet­ko na­hradiť. Ak ne­má nič, nech ho za jeho krádež predajú. 3 Ak sa však ukrad­nutá vec, vôl, osol alebo ovca náj­de u neho živá, na­hradí to dvoj­násob­ne. 4 Ak nie­kto dá spásť pole alebo vinicu a pus­tí svoj statok pásť sa na cudzie pole, na­hradí to naj­lepším, čo má na svojom poli, a naj­lepším vo svojej vinici. 5 Ak vy­puk­ne oheň, za­chváti tŕnie a spáli obilie v krížoch alebo obilie na koreni, alebo pole vôbec, ten, kto za­pálil oheň, musí to ú­pl­ne na­hradiť. 6 Ak nie­kto dá svoj­mu blížnemu peniaze alebo cen­né pred­mety do ús­chovy, a ukrad­li by ich z domu onoho muža, ak sa náj­de zlodej, na­hradí to dvoj­násob­ne; 7 ak sa zlodej nenáj­de, nech sa majiteľ domu po­staví pred Boha, aby po­tvr­dil, že ne­siahol rukou na imanie svoj­ho blížneho. 8 V prípade každej sprenevery, či ide o vola, os­la, ov­cu, plášť, či o akúkoľvek stratenú vec, o ktorej majiteľ po­vie: To je ono, spor obi­dvoch príde pred Boha; koho uznajú vin­ným, ten musí svoj­mu blížnemu na­hradiť dvoj­násob­ne. 9 Ak nie­kto dal svoj­mu blížnemu os­la, vola, ovcu alebo akékoľvek zviera do opatery, a to uhynie alebo utr­pí úraz, alebo ho odoženú tak, že ho ni­kto ne­uvidí, 10 nech dôj­de ku prísahe na Hos­podina medzi oboma, že ne­siahol rukou na imanie svoj­ho blížneho; majiteľ ju prij­me a onen ne­musí nič na­hradiť. 11 Ak mu ho však ukrad­li, nech na­hradí jeho majiteľovi. 12 Ak mu ho divá zver na­ozaj roz­tr­hala, nech ho prinesie na dôkaz; roz­tr­hané ne­musí na­hradiť. 13 Ak si nie­kto niečo požičia od svoj­ho blížneho, a to utr­pí úraz alebo uhynie v ne­prítom­nos­ti majiteľa, musí dať pl­nú náh­radu; 14 ak však jeho majiteľ bol prítom­ný, ne­musí to na­hradiť; ak bolo v prenáj­me, za­počíta sa to do nájom­ného. 15 Ak by nie­kto zviedol pan­nu, ktorá ešte nebola za­snúbená a spal by s ňou, za­platí po­platok za ne­ves­tu a vez­me si ju za manžel­ku. 16 Ak mu ju však jej otec na­skr­ze odo­prie dať, vy­platí za ňu toľko peňazí, koľko je po­platok za panen­skú ne­ves­tu. Smrteľné tresty17 Čarodej­nicu nenechaj nažive. 18 Kto by ob­coval so zvieraťom, nech je vy­daný na sm­rť. 19 Kto by obetoval iným bohom, ok­rem samého Hos­podina, nech pre­pad­ne hubiacej kliat­be. Príkaz lásky k blížnemu20 Cudzin­ca nebudeš utláčať ani sužovať, lebo vy ste boli cudzin­cami v Egyp­te! 21 Vdovu ani sirotu ne­ut­láčaj­te! 22 Ak ju pred­sa budeš utláčať, a ona bude volať ku mne o po­moc, iste vy­počujem jej volanie, 23 môj hnev vzplanie a po­bijem vás mečom, takže vaše ženy budú vdovami a deti sirotami. 24 Ak požičiaš peniaze nie­komu z môj­ho ľudu, chudob­nému, ktorý je pri tebe, nechovaj sa k nemu ako úžer­ník, nerátaj mu úroky. 25 Ak vez­meš do zálohu plášť svoj­ho blížneho, vráť mu ho do západu sln­ka, 26 lebo jeho plášť je jedinou pri­krýv­kou na jeho telo. V čomže má spať? Ak bude ku mne volať o po­moc, vy­počujem ho, lebo som milo­sr­d­ný. Bohabojnosť27 Bohu ne­zloreč a knieža svoj­ho ľudu ne­prek­línaj! 28 Ne­otáľaj odo­vzdať z hoj­nos­ti obilia a z moku hroz­na! Svoj­ho pr­vorodeného syna dáš mne. 29 Takis­to urobíš so svojím býčkom a ov­cou; ostane sedem dní pri svojej mat­ke, na ôs­my deň mi ho odo­vzdáš! 30 Buďte pre mňa svätými ľuďmi; nejedz­te mäso z roz­tr­haného na poli! Hoďte ho psom.