Evanjelický2. Mojžišova3

2. Mojžišova

Exodus

Mojžišovo poverenie1 Keď Mojžiš pásol ovce u svoj­ho tesťa, mid­ján­skeho kňaza Jet­ru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vr­chu Chóreb. 2 Vtedy sa mu zjavil Hos­podinov an­jel v oh­nivom plameni zo stredu kra; keď sa po­zrel, videl, že ker horel plameňom, ale nez­horel. 3 Vtedy si Mojžiš po­vedal: Od­bočím z ces­ty a po­zriem si ten­to veľký jav, prečo ker nez­horel. 4 Keď Hos­podin videl, že od­bočuje po­zrieť sa, za­volal Boh na neho upro­stred kra: Mojžiš, Mojžiš! On od­povedal: Tu som. 5 Po­tom riekol: Ne­prib­ližuj sa sem, zo­buj si obuv z nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je po­svät­ná pôda. 6 Riekol ďalej: Ja som Boh tvoj­ho ot­ca, Boh Ab­rahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš za­kryl tvár, lebo sa bál po­zrieť na Boha. 7 I riekol Hos­podin: Dob­re som videl biedu môj­ho ľudu v Egyp­te a počul som jeho volanie o po­moc pred jeho po­háňačmi, lebo po­znám jeho boles­ti. 8 Zo­stúpil som, aby som ho vy­tr­hol z moci Egyp­ta a aby som ho vy­viedol z tej­to krajiny do dob­rej a roz­siah­lej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaán­cov, Chetej­cov, Amorej­cov, Perizej­cov, Chivij­cov a Jebúsej­cov. 9 Teraz, hľa, volanie Iz­rael­cov o po­moc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú. 10 Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vy­vedieš môj ľud, Iz­rael­cov z Egyp­ta. 11 Mojžiš však od­povedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vy­viedol Iz­rael­cov z Egyp­ta? 12 I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa po­slal: Keď vy­vedieš ľud z Egyp­ta, budete Bohu slúžiť na tom­to vr­chu. 13 I po­vedal Mojžiš Bohu: Ak pôj­dem k Iz­rael­com a po­viem im: Boh vašich ot­cov ma po­slal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im po­viem? 14 Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak po­vedz Iz­rael­com: Po­slal ma k vám SOM. 15 Boh ešte riekol Mojžišovi: Tak­to po­vedz Iz­rael­com: Hos­podin, Boh vašich ot­cov, Boh Ab­rahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov ma po­slal k vám. Toto je moje meno naveky a tak­to ma budú spomínať z po­kolenia na po­kolenie. 16 Choď a zhromaždi starších Iz­raela a po­vedz im: Hos­podin, Boh vašich ot­cov, Boh Ab­rahámov, Izákov a Jákobov zjavil sa mi a riekol: Dob­re som si vás všimol, i to čo sa deje s vami v Egyp­te. 17 I riekol som si: Vy­vediem vás z egypt­skej biedy do krajiny Kanaán­cov, Chetej­cov, Amorej­cov, Perizej­cov, Chivij­cov a Jebúsej­cov, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. 18 Ak po­slúch­nu tvoj hlas, pôj­deš so staršími Iz­raela k egypt­skému kráľovi a po­viete mu: Hos­podin, Boh Heb­rej­cov, stretol sa s na­mi, a teraz máme ísť tri dni ces­ty na púšť a obetovať Hos­podinovi, nášmu Bohu. 19 Ale ja viem, že egypt­ský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak prinútený sil­nou rukou. 20 Pre­to vy­striem svoju ruku a biť budem Egypt všet­kými svojimi div­nými skut­kami, ktoré budem robiť upro­stred neho, a po­tom vás pre­pus­tí. 21 Vzbudím dob­ro­praj­nosť voči tomuto ľudu, takže keď budete od­chádzať, ne­odídete na­práz­dno; 22 nech si každá žena vy­pýta od svojej susedy a od svojej spolu­bývajúcej striebor­né a zlaté pred­mety i šat­stvo, položíte to na svojich synov a dcéry a olúpite Egypt.