Evanjelický2. Mojžišova4

2. Mojžišova

Exodus

1 Mojžiš na to od­povedal: Veď mi ne­uveria a ne­počúv­nu hlas, ale po­vedia: Nez­javil sa ti Hos­podin. 2 Vtedy mu riekol Hos­podin: Čo to máš v ruke? Od­povedal: Palicu. 3 Riekol mu: Hoď ju na zem. Keď ju hodil na zem, pre­menila sa na hada a Mojžiš pred ním utekal. 4 Vtedy riekol Hos­podin Mojžišovi: Vy­stri ruku a chyť ho za chvost! On vy­strel ruku, chytil ho a pre­menil sa mu na palicu v ruke. 5 Aby ti uverili, že sa ti zjavil Hos­podin, Boh ich ot­cov, Boh Ab­rahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov. 6 Po­tom mu Hos­podin ešte riekol: Nože si polož ruku na pr­sia! On si položil ruku na pr­sia, a keď ju vy­tiahol, ruka bola malomoc­ná ako sneh. 7 Riekol mu znova: Polož ruku späť na pr­sia. On si položil ruku na pr­sia a vy­tiahol ju z pŕs a bola znova ako jeho os­tat­né telo. 8 Ak ti ne­uveria a ne­pos­lúch­nu varovanie pr­vého znamenia, uveria varovaniu druhého znamenia. 9 Ak ne­uveria ani tým­to dvom znameniam a ne­počúv­nu tvoj hlas, na­berieš vody z Nílu a vy­leješ ju na suchú zem; tie vody, ktoré na­berieš z Nílu, pre­menia sa na suchej zemi na krv. 10 Mojžiš od­povedal Hos­podinovi: Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani pred­tým, ani od­vtedy, ako si hovoril so svojím služob­níkom, lebo mám ťažkopád­ne ús­ta a ťažkopád­ny jazyk. 11 Hos­podin mu od­povedal: Kto dal ús­ta človeku, alebo kto robil ne­mým alebo hluchým, alebo vidiacim alebo slepým - či nie ja, Hos­podin? 12 Teraz choď, ja budem s tvojimi ús­tami a po­učím ťa, čo máš hovoriť. 13 On od­povedal: Ach, Pane, pošli nie­koho iného, koho chceš po­slať. 14 Tu vzplanul Hos­podinov hnev na Mojžiša a riekol: Však je tu tvoj brat Áron, Lévíjec? Viem, že on vie dob­re hovoriť; hľa, vy­chádza ti oproti, a keď ťa uvidí, pocíti radosť v srd­ci. 15 Hovor s ním, vlož mu tie slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ús­tami a po­učím vás, čo máte robiť. 16 On bude hovoriť ľudu za teba; on ti bude ús­tami a ty mu budeš ako Boh. 17 Vez­mi si do ruky túto palicu, s ktorou budeš robiť znamenia. Mojžišov návrat do Egypta18 Po­tom Mojžiš šiel, vrátil sa k svoj­mu tesťovi Jet­rovi a po­vedal mu: Idem, vrátim sa ku svojim bratom v Egyp­te a uvidím, či sú ešte nažive. Jet­ro od­povedal Mojžišovi: Choď v po­koji. 19 Hos­podin riekol Mojžišovi v Mid­jáne: Choď a vráť sa do Egyp­ta, lebo po­mreli všet­ci mužovia, ktorí ti siahali na život. 20 Mojžiš si vzal ženu i syna, po­sadil ich na osla a vrátil sa do Egyp­ta. Mojžiš vzal do ruky aj Božiu palicu. 21 I riekol mu Hos­podin: Keď sa vrátiš do Egyp­ta, hľaď vy­konať pred faraónom všet­ky tie zá­zraky, ktoré som ti vložil do ruky; ja mu však za­tvr­dím srd­ce a ne­prepus­tí ľud. 22 Po­tom po­vedz faraónovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Iz­rael je mojím pr­vorodeným synom, 23 a po­vedal som ti: Pre­pusť môj­ho syna, nech mi slúži. Ty si sa však zdráhal pre­pus­tiť ho, pre­to za­bijem tvoj­ho pr­vorodeného syna. 24 Ces­tou na mies­to, kde nocovali, stretol ho Hos­podin a chcel ho za­biť. 25 Vtedy Cip­póra vzala kamen­ný nôž a ob­rezala pred­kožku svoj­mu synovi, dot­kla sa ňou Mojžišov­ho ohan­bia a po­vedala: Veru si mi ženíchom kr­vi. 26 Po­tom ho Hos­podin nechal. Vtedy po­užila názov pre ob­riez­ku: ženích kr­vi. 27 Hos­podin riekol Áronovi: Choď na­proti Mojžišovi na púšť. Ten šiel, stretol ho pri Božom vr­chu a po­boz­kal ho. 28 Mojžiš oznámil Áronovi všet­ky Božie slová, s ktorými ho po­slal, a všet­ky znamenia, ktoré mu pri­kázal robiť. 29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všet­kých starších Iz­raela. 30 Áron vy­rozp­rával všet­ky slová, ktoré Hos­podin po­vedal Mojžišovi a robil znamenia pred očami ľudu. 31 Ľud uveril; keď počuli, že Hos­podin navštívil Iz­rael­cov a videl ich trápenie, sklonili sa a klaňali.