Evanjelický › 2. Mojžišova › 33

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Ľud sa korí pred Hospodinom1 Hos­podin riekol Mojžišovi: Choď, odíď od­tiaľto ty i ľud, ktorý si vy­viedol z Egyp­ta, do krajiny, ktorú som prísahou Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi za­sľúbil dať tvoj­mu po­tom­stvu; 2 pred tebou pošlem an­jela a vy­ženiem Kanaán­cov, Amorej­cov, Chetej­cov, Perízej­cov, Chivij­cov a Jebúsej­cov. 3 Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však ne­pôj­dem s tebou, aby som ťa ces­tou ne­zničil, keďže si tvrdo­hlavým ľudom. 4 Keď ľud počul tieto tvr­dé slová, začal smútiť a ni­kto ne­vzal na seba svoje šper­ky. 5 Hos­podin však riekol Mojžišovi: Po­vedz Iz­rael­com: Ste ľudom tvrdo­hlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šper­ky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím. 6 Iz­rael­ci po­stŕhali svoje šper­ky pri vr­chu Chóréb. Postavenie svätostánku7 Po­tom vzal Mojžiš stan a roz­ložil ho von­ku mimo tábora, ďaleko od tábora a na­zval ho stán­kom stret­nutia; keď nie­kto hľadal Hos­podina, vy­šiel ku svätos­tán­ku, ktorý bol mimo tábora. 8 Kedykoľvek Mojžiš vy­chádzal k stán­ku, všetok ľud po­vs­tal, každý sa po­stavil ku vchodu do svoj­ho stanu a hľadeli za Mojžišom, kým ne­vošiel do stán­ku. 9 Vždy, keď Mojžiš vošiel do stán­ku, zo­stúpil ob­lakový stĺp, za­stal pri vchode do stán­ku a Hos­podin hovoril s Mojžišom. 10 Všetok ľud však videl stáť ob­lakový stĺp pri vchode do stán­ku; všetok ľud vstal a klaňal sa, každý pri vchode do svoj­ho stanu. 11 Hos­podin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozp­ráva so svojím priateľom; po­tom sa vrátil do tábora; ale jeho služob­ník, mládenec Józua, syn Núnov, sa ne­vzdialil zo stán­ku. Mojžiš vidí slávu Božiu12 Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Po­zri, Ty mi vravíš: Veď ten­to ľud! Nedal si mi však vedieť, koho pošleš so mnou, hoci si riekol: Po­znám ťa podľa mena, a našiel si aj priazeň v mojich očiach. 13 Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, po­znať svoje ces­ty, nech Ťa po­znám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že ten­to národ je Tvojím ľudom. 14 On riekol: Osob­ne pôj­dem pred tebou a do­vediem ťa k od­počin­ku. 15 Po­vedal Mu: Ak by si nešiel osob­ne predo mnou, ne­veď nás od­tiaľto! 16 Veď po čom možno po­znať, že som našiel priazeň v Tvojich očiach, ja i Tvoj ľud? Či nie po tom, že Ty pôj­deš s na­mi? Tak mňa a Tvoj ľud bude možné od­líšiť od os­tat­ných národov, ktoré sú na po­vr­chu zeme! 17 Hos­podin riekol Mojžišovi: Aj toto, čo si vravel, urobím pre­to, lebo si našiel priazeň v mojich očiach a po­znám ťa podľa mena. 18 On však po­vedal: Ukáž mi svoju slávu! 19 Hos­podin riekol: Celú svoju slávu pred­vediem pred tebou a vy­slovím pred tebou svoje meno: Hos­podin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 20 Po­tom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma ne­uvidí, ak má os­tať nažive. 21 Hos­podin riekol: Hľa, tu pri mne je mies­to, po­stav sa na skalu! 22 Keď bude pre­chádzať moja sláva, uložím ťa do skal­nej trh­liny a pri­kryjem ťa svojou dlaňou, kým ne­prej­dem. 23 Po­tom od­tiah­nem svoju dlaň a uvidíš mi chr­bát, ale moju tvár nebude vidieť.