Evanjelický › 2. Mojžišova › 32

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Zlaté teľa1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho ne­schádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a po­vedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôj­du pred na­mi; lebo ne­vieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egyp­ta. 2 Áron im od­vetil: Po­stŕhaj­te zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prines­te mi ich! 3 Všetok ľud si po­stŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi. 4 On to prijal z ich rúk, sfor­moval to ryd­lom a urobil z toho uliate teľa. Oni po­vedali: Iz­rael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vy­vied­li z Egyp­ta. 5 Keď to Áron videl, po­stavil pred ním ol­tár. I zvolal Áron: Zaj­tra bude sviatok Hos­podinov. 6 Na druhý deň včas­ráno obetovali spaľované obete a prinies­li obete spoločen­stva. Po­tom sa ľud po­sadil, jedol a pil; nato vstali a za­bávali sa. 7 I riekol Hos­podin Mojžišovi: Choď, zo­stúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vy­viedol z Egyp­ta, sa zvr­hol. 8 Veľmi rých­lo od­bočili z ces­ty, ktorú som im pri­kázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Iz­rael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vy­vied­li z Egyp­ta. 9 Po­tom Hos­podin riekol Mojžišovi: Videl som ten­to ľud, že je to tvrdo­hlavý ľud. 10 Pre­to ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vy­hubím ich; teba však učiním veľkým národom. 11 Avšak Mojžiš sa snažil ob­mäkčiť Hos­podina, svoj­ho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hos­podine, proti Tvoj­mu ľudu, ktorý si veľkou silou a moc­nou rukou vy­viedol z Egyp­ta? 12 Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vy­viedol ich so zlým úmys­lom, aby ich po­bil na vr­choch a vy­ničil z po­vr­chu zeme. Ob­ráť svoj prud­ký hnev a milos­tivo zmeň zlo, ktoré si chys­tal proti svoj­mu ľudu. 13 Pamätaj na Ab­raháma, Izáka a Iz­raela, svojich služob­níkov, ktorým si pri­sahal sám na seba a riekol si im: Rozm­nožím vaše po­tom­stvo ako nebes­ké hviez­dy; celú túto krajinu, ktorú som vám pri­sľúbil, dám vášmu po­tom­stvu a bude ju dedične vlast­niť na veky. 14 Po­tom Hos­podin milos­tivo zmenil zlo, ktoré za­mýšľal učiniť svoj­mu ľudu. 15 Nato sa Mojžiš ob­rátil, zo­stúpil z vr­chu a v ruke mal dve do­sky svedec­tva, do­sky popísané na oboch stranách; popísané boli z jed­nej i z druhej strany. 16 Do­sky boli Božím dielom i pís­mo bolo Božím pís­mom vy­rytým na do­skách. 17 Keď však Józua počul krik ľudu, po­vedal Mojžišovi: V tábore je voj­nový po­krik. 18 On po­vedal: To nie je po­krik víťazs­tva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem. 19 Keď sa pri­blížil k táboru a videl teľa a tanec, roz­hneval sa Mojžiš, od­hodil do­sky z rúk a roz­bil ich pod vr­chom. 20 Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a ro­zdr­vil na prach, vy­sypal ho na vodu a dal piť Iz­rael­com. 21 Po­tom Mojžiš po­vedal Áronovi: Čo ti urobil ten­to ľud, že si pri­viedol naň taký veľký hriech? 22 Áron od­povedal: Nech sa ne­hnevá môj pán! Ty po­znáš ten­to ľud, že je náchyl­ný k zlému. 23 Po­vedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôj­du pred na­mi, lebo ne­vieme, čo sa pri­hodilo Mojžišovi, tomu mužovi, ktorý nás vy­viedol z Egyp­ta; 24 po­vedal som im teda: Kto má zlato, po­stŕhaj si ho; dali mi ho, hodil som ho do ohňa a vy­šlo toto teľa. 25 Keď Mojžiš videl, že ľud je ne­viazaný, lebo mu Áron popus­til uzdy na výs­mech jeho protiv­níkov, 26 Mojžiš zo­stal v bráne tábora a po­vedal: Kto je Hos­podinov, sem sa ku mne! Nato sa zhromaždili k nemu všet­ci Lévíj­ci. 27 Po­vedal im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Nech si každý pri­páše svoj meč na bed­rá, prej­dite sem a tam v tábore, od jed­nej brány k druhej a za­bite každý svoj­ho brata, každý svoj­ho priateľa a každý svoj­ho príbuz­ného. 28 Lévíj­ci urobili tak, ako im pri­kázal Mojžiš; v ten deň pad­lo z ľudu asi tisíc mužov. 29 Po­tom Mojžiš po­vedal: Dnes ste sa za­svätili do služby Hos­podinovej, a to každý za cenu svoj­ho syna alebo svoj­ho brata, aby ste dnes do­stali požeh­nanie. 30 Na druhý deň Mojžiš po­vedal ľudu: Spáchali ste veľký hriech, pre­to teraz vy­stúpim k Hos­podinovi, azda budem môcť zís­kať zmierenie za váš hriech. 31 Mojžiš sa vrátil k Hos­podinovi a po­vedal: Ach, ten­to ľud spáchal veľký hriech; urobil si zlatého boha. 32 Teraz však, ak môžeš, od­pusť im hriech; ak nie, vy­tri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si na­písal! 33 Hos­podin riekol Mojžišovi: Každého, kto zhrešil proti mne, vy­triem zo svojej knihy. 34 Teraz však choď, veď ľud, kam som ti pri­kázal, a hľa, môj an­jel pôj­de pred tebou. Avšak v deň svoj­ho tres­tu na nich po­tres­tám ich hriech. 35 Hos­podin ranil ľud, pre­tože urobil teľa, ktoré zhotovil Áron.