Evanjelický › 2. Mojžišova › 16

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Prepelice a manna1 Po­tom sa celý zbor Iz­rael­cov po­hol z Élimu. Na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom, prišli v pät­nás­ty deň druhého mesiaca po vy­j­dení z Egyp­ta. 2 Celý zbor Iz­rael­cov re­ptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. 3 Iz­rael­ci im po­vedali: Keby sme radšej boli zo­mreli rukou Hos­podinovou v Egyp­te, keď sme sedávali pri hr­n­coch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtos­ti! Ale vy ste nás vy­vied­li na túto púšť, aby ste hladom na sm­rť umorili celé toto zhromaždenie. 4 I riekol Hos­podin Mojžišovi: Hľa, ako dážď dám vám chlieb z neba; ľud nech vy­chádza a den­ne naz­biera, koľko po­trebuje na deň, aby som ho vy­skúšal, či bude chodiť podľa môj­ho zákona, a či nie. 5 Keď budú na šies­ty deň pri­pravovať, čo donesú, bude toho dvak­rát toľko, čo naz­bierajú inokedy za deň. 6 Po­tom Mojžiš a Áron po­vedali všet­kým Iz­rael­com: Večer spoz­náte, že vás Hos­podin vy­viedol z Egyp­ta, 7 a ráno zasa uvidíte slávu Hos­podinovu, lebo počul vaše re­ptanie proti Hos­podinovi; veď čo sme my, že re­ptáte proti nám? 8 Ďalej vravel Mojžiš: Hos­podin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb na na­sýtenie; lebo On počul, ako ste re­ptali proti Ne­mu; veď čo sme my? Nie proti nám, ale proti Hos­podinovi ste re­ptali. 9 Mojžiš po­vedal Áronovi: Po­vedz celému zboru Iz­rael­cov: Pred­stúp­te pred Hos­podina, lebo počul vaše re­ptanie. 10 Keď Áron hovoril celému zboru Iz­rael­cov, oni sa ob­rátili k púšti, a hľa, sláva Hos­podinova sa zjavila v ob­laku. 11 Vtedy Hos­podin riekol Mojžišovi: 12 Počul som re­ptanie Iz­rael­cov; po­vedz im toto: Pod­večer budete jesť mäso a vždy ráno sa na­sýtite chlebom a spoz­náte, že ja som Hos­podin, váš Boh. 13 Večer prileteli pre­pelice a po­kryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. 14 Keď rosa uschla, hľa, na púšti os­talo čosi drob­né, zrnité, drob­né ako inovať. 15 Keď to Iz­rael­ci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo ne­vedeli, čo je to; Mojžiš im po­vedal: To je chlieb, čo vám dal Hos­podin na po­krm. 16 To je to, o čom Hos­podin pri­kázal: Zbieraj­te z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si na­ber­te podľa počtu duší, ktoré máte v stane. 17 Iz­rael­ci urobili tak; naz­bierali jeden viacej, druhý menej. 18 Keď to po­tom merali ómerom, ten, čo naz­bieral viacej, ne­mal nad­bytok, a ten, čo menej, ne­mal nedos­tatok; každý naz­bieral, koľko zjedol. 19 Po­tom im Mojžiš po­vedal: Nech z toho ni­kto nenecháva zvyšok na ráno. 20 Ne­pos­lúch­li však Mojžiša, ale nie­ktorí si ponechali z toho na ráno, i sčer­vivelo sa to a pách­lo; Mojžiš sa na nich na­hneval. 21 Po­tom zbierali každé ráno, kto koľko zjedol; keď však sln­ko pri­hrialo, roz­topilo sa to. 22 Na šies­ty deň naz­bierali chleba dvoj­násob­ne: dva ómery na jed­ného; prišli všet­ci pop­red­ní mužovia zboru a oznámili to Mojžišovi. 23 Ten im po­vedal: To je, o čom hovoril Hos­podin; zaj­tra je sviatok od­počin­ku, Hos­podinov deň sviatočného od­počin­ku. Čo máte upiecť, upečte, a čo máte variť, uvar­te; všet­ko, čo zvýši, od­ložte a za­chovaj­te na ráno. 24 Nechali to na ráno, ako pri­kázal Mojžiš, a nič ne­pách­lo ani ne­sčer­vivelo. 25 Mojžiš po­vedal: Jedz­te to dnes, lebo dnes je Hos­podinov sviatok od­počin­ku; dnes to nenáj­dete na poli. 26 Šesť dní to budete zbierať, ale na sied­my deň je deň sviatočného od­počin­ku, vtedy to nebude. 27 Keď na sied­my deň vy­šli nie­ktorí zbierať, nenašli nič. 28 I riekol Hos­podin Mojžišovi: Do­kedy sa budete zdráhať za­chovávať moje príkazy a zákony? 29 Po­zrite sa, Hos­podin vám dal deň sviatočného od­počin­ku, pre­to vám dáva na šies­ty deň chlieb na dva dni; nech každý zo­stane doma, na sied­my deň nech ni­kto ne­vychádza zo svoj­ho mies­ta. 30 A tak na sied­my deň ľud za­chovával sviatočný po­koj. 31 Iz­rael­ci to na­zvali man­nou, ktorá bola biela ako korian­drové semeno a chutila ako koláč s medom. 32 Nato Mojžiš po­vedal: Toto je, o čom pri­kázal Hos­podin: Na­plň tým ómer a nech sa to za­chová pre vaše po­kolenia, aby videli chlieb, ktorým som vás choval na púšti, keď som vás vy­viedol z Egyp­ta. 33 Po­tom Mojžiš po­vedal Áronovi: Vez­mi jeden krčah a daj doň pl­ný ómer man­ny a polož ho pred Hos­podina, aby sa za­choval pre po­kolenia. 34 Áron ho položil pred Svedec­tvo, aby sa za­choval, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. 35 Iz­rael­ci jed­li man­nu 40 rokov, až kým ne­prišli do obývateľnej zeme, na okraj Kanaánu. 36 Ómer je desatina éfy.