Evanjelický › 2. Mojžišova › 9

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Piata rana: mor dobytka1 Hos­podin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi a po­vedz mu: Tak­to hovorí Hos­podin, Boh Heb­rej­cov: Pre­pusť môj ľud, nech mi slúži. 2 Ak sa pred­sa zdráhaš pre­pus­tiť ho a budeš ho ešte zdržiavať, 3 aj­hľa, ruka Hos­podinova ako veľmi ťažký mor príde na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, os­ly, ťavy, rožný statok a na ov­ce. 4 Hos­podin urobí roz­diel medzi stádom Iz­rael­cov a stádom Egypťanov a ne­uhynie nič z toho, čo pat­rí Iz­rael­com. 5 Hos­podin stanovil lehotu a riekol: Zaj­tra Hos­podin urobí túto vec v krajine. 6 A Hos­podin to na druhý deň urobil, takže po­hynulo všet­ko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Iz­rael­cov ne­uhynulo nič, ani jeden kus. 7 I po­slal ta faraón, a hľa, zo stáda Iz­rael­cov ne­uhynul ani jeden kus. I za­tvr­d­lo faraónovo srd­ce a ľud ne­prepus­til. Šiesta rana: vredy8 Po­tom riekol Hos­podin Mojžišovi a Áronovi: Vez­mite si pl­né prieh­rštie sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna roz­hodí k nebu. 9 Prach bude po celom Egyp­te a na ľuďoch i na dobyt­ku po celom Egyp­te budú pľuz­gierovité vredy. 10 Po­tom vzali sadze z pece, po­stavili sa pred faraóna, Mojžiš ich roz­hodil k nebu a boli pľuz­gierovité vredy na ľuďoch i na dobyt­ku. 11 Vtedy egypt­skí za­klínači ne­moh­li ob­stáť pred Mojžišom pre vredy, pre­tože vredy boli na za­klínačoch i po celom Egyp­te. 12 Hos­podin však za­tvr­dil srd­ce faraónovo, a ten ich ne­pos­lúchol, ako pred­povedal Hos­podin Mojžišovi. Siedma rana: krupobitie13 Hos­podin riekol Mojžišovi: Včas ráno vstaň, po­stav sa pred faraóna a po­vedz mu: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Heb­rej­cov: Pre­pusť môj ľud, nech mi slúži, 14 lebo ten­toraz zošlem všet­ky svoje rany na tvoje srd­ce a na tvojich služob­níkov i na tvoj ľud, aby si po­znal, že na celej zemi niet ni­koho mne podob­ného. 15 Lebo už teraz by som mohol vy­strieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vy­hladený z celej krajiny. 16 Ale pred­sa som ťa za­choval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine. 17 Ešte sa spup­ne správaš voči môj­mu ľudu a nech­ceš ho pre­pus­tiť? 18 Hľa, do­pus­tím zaj­tra o tom­to čase také hroz­né krupobitie, aké ni­kdy nebolo v Egyp­te od jeho vzniku až pod­nes. 19 Teraz daj za­hnať stáda do bez­pečia, všet­ko, čo máš na poli, lebo pad­ne krupobitie na všet­kých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a ne­z­hromaždia sa do domov; po­hynú. 20 Kto sa z faraónových služob­níkov bál Hos­podinov­ho slova, dal do bez­pečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu. 21 Ale kto si ne­pripus­til k srd­cu Hos­podinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli. 22 Po­tom Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­stri ruku k nebu a spus­tí sa po celom Egyp­te krupobitie na ľudí, zvieratá i na všet­ky poľné byliny. 23 Vtedy vy­strel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hos­podin zo­slal hromy a krupobitie, bles­ky padali na zem a Hos­podin zo­sielal krupobitie na Egypt. 24 Na­stalo krupobitie a ustavičné blýs­kanie upro­stred veľmi ťažkého krupobitia, aké ni­kdy nebolo v celej krajine Egypťanov, od­kedy sa stali národom. 25 Krupobitie zbilo v celom Egyp­te všet­ko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všet­ky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všet­ky stromy na poli. 26 Len v kraji Góšen, kde boli Iz­rael­ci, krupobitia nebolo. 27 Vtedy po­slal faraón po­slov, dal za­volať Mojžiša a Árona a po­vedal im: Zhrešil som ten­toraz, Hos­podin je spravod­livý, ale ja a môj ľud sme vin­ní. 28 Mod­lite sa k Hos­podinovi; je pri­veľa Božích hromov a krupobitia; pre­pus­tím vás, ne­musíte tu už zo­stať. 29 Od­povedal mu Mojžiš: Keď vy­j­dem z mes­ta, vy­striem dlane k Hos­podinovi, hr­menie pre­stane a krupobitia viacej nebude, aby si po­znal, že zem je Hos­podinova. 30 Viem však, že ty a tvoji služob­níci sa ešte nebojíte Boha Hos­podina. 31 Ľan a jačmeň bol zbitý, lebo jačmeň bol práve v klasoch a ľan bol práve v kvete. 32 Pšenicu a ťan­kel nez­bilo, lebo sú to ne­skoré druhy. 33 Keď Mojžiš vy­šiel od faraóna z mes­ta a vy­strel dlane k Hos­podinovi, pre­stalo hr­menie i krupobitie a dážď sa už nelial na zem. 34 Keď faraón videl, že dážď, krupobitie a hr­menie pre­stalo, hrešil ďalej a zaťal sa v srd­ci on i jeho služob­níci. 35 Tak za­tvr­d­lo srd­ce faraónovo a ne­prepus­til Iz­rael­cov, ako pred­povedal Hos­podin pro­stred­níc­tvom Mojžiša.