Evanjelický2. Mojžišova34

2. Mojžišova

Exodus

Obnovenie dosiek zákona1 Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­teš si dve kamen­né do­sky, podob­né pr­vým; na do­sky na­píšem slová, ktoré boli na pr­vých do­skách, ktoré si roz­bil; 2 buď pri­pravený na ráno. Ráno vy­stúp na vrch Sinaj a tam na končiari vr­chu sa po­stav predo mňa. 3 Ni­kto nech ne­vychádza s tebou a ni­kto nech sa ne­ukáže na celom vr­chu; ani ov­ca, ani dobytok nech sa ne­pasú na­proti vr­chu. 4 A on si vy­tesal dve kamen­né do­sky, ako boli pr­vé; keď Mojžiš včas­ráno vstal, vy­stúpil na vrch Sinaj, ako mu pri­kázal Hos­podin, a vzal do rúk dve kamen­né do­sky. 5 Hos­podin zo­stúpil v ob­laku, po­stavil sa tam k nemu a vy­slovil meno: Hos­podin. 6 I prešiel Hos­podin pop­red neho a volal: Hos­podin, Hos­podin, Boh milo­sr­d­ný a ľútos­tivý, zhovievavý a hoj­ný v milos­ti a ver­nos­ti, 7 za­chovávajúci priazeň tisícom, od­púšťajúci vinu, prie­stupok a hriech, ktorý však nenecháva bez tres­tu, ale tres­tá vinu ot­cov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvr­tého po­kolenia. 8 Tu sa Mojžiš rých­lo sklonil k zemi, klaňal sa 9 a po­vedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán upro­stred nás, lebo je to ľud tvrdo­hlavý; od­pusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlast­níc­tvom. 10 On riekol: Hľa, ja uzav­riem zmluvu. Pred všet­kým tvojím ľudom urobím zá­zraky, ktoré sa ne­stali na celej zemi a u všet­kých národov; všetok ľud, upro­stred ktorého si, uvidí dielo Hos­podinovo, lebo je hroz­né, čo urobím s tebou. 11 Za­chovaj si, čo ti dnes pri­kazujem! Ja vy­ženiem spred teba Amorej­cov, Kanaán­cov, Chetej­cov, Perízej­cov, Chivij­cov a Jebúsej­cov. 12 Chráň sa uzav­rieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vstupuješ, aby sa ti ne­stali osíd­lom v tvojom pro­stredí; 13 ba roz­bor­te ich ol­táre, ich po­svät­né stĺpy roz­lám­te a ašéry po­vytínaj­te, 14 lebo ne­smieš sa klaňať inému bohu, pre­tože Hos­podin, ktorého meno je Žiar­livý, je na­ozaj žiar­livý Boh. 15 Ne­uzavieraj zmluvu s obyvateľmi krajiny, keď sa so smil­nou ne­ver­nosťou od­dávajú svojim bohom a obetujú svojim bohom, a keď by ťa po­zvali, nejedz z ich obetí, 16 ani neber ich dcéry pre svojich synov, lebo inak by sa tvoji synovia so smil­nou ne­ver­nosťou od­dávali ich bohom a zvied­li by aj tvojich synov k smil­nej ne­ver­nos­ti s ich boh­mi. 17 Ne­urob si uliatych bohov. 18 Za­chovávaj sláv­nosť nek­vasených chlebov; sedem dní, ako som ti pri­kázal, jedz nek­vasený chlieb, v určenom čase mesiaca ábíb, lebo v mesiaci ábíb si vy­šiel z Egyp­ta. 19 Všet­ko, čo ot­vára život, je moje; všet­ko samčie z tvoj­ho stáda, pr­vorodené z hoviad a oviec; 20 pr­vorodeného z oslov vy­kúpiš jahňaťom, a ak ho ne­vykúpiš, zlomíš mu väz; každého svoj­ho pr­vorodeného syna vy­kúp. Ni­kto sa predo mnou ne­ukáže s prázd­nou rukou. 21 Šesť dní budeš pracovať a na sied­my deň budeš od­počívať; i v čase oračky a pri žat­ve budeš od­počívať. 22 Za­chovávaj sviatok týždňov, pr­votiny pšeničnej žat­vy a sviatok oberačky na zvrate roka. 23 Všet­ko, čo je u teba mužs­ké, ukáže sa trik­rát do roka pred Pánom, Hos­podinom, Bohom iz­rael­ským. 24 Lebo vy­ženiem národy spred teba, rozšírim tvoje územie a ni­kto nezatúži po tvojej krajine, keď pôj­deš tri razy do roka ukázať sa pred Hos­podinom, svojím Bohom. 25 Nebudeš obetovať krv mojej obete s nek­vaseným chlebom, ani obeť pas­chál­nej sláv­nos­ti nezos­tane do rána. 26 Pr­votiny z pr­vých plodov svojej zeme prines do domu Hos­podina, svoj­ho Boha. Ne­var kozľa v mlieku jeho mat­ky. 27 Hos­podin riekol Mojžišovi: Na­píš si tieto slová, lebo na zá­klade tých­to slov uzav­rel som zmluvu s tebou a Iz­raelom. 28 A bol tam s Hos­podinom štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí; chlieb nejedol ani vodu ne­pil; vtedy na­písal na do­sky slová zmluvy, desať pri­kázaní. 29 Keď Mojžiš zo­stupoval z hory Sinaj, dve do­sky svedec­tva boli v jeho rukách, ale Mojžiš ne­vedel, že po­kožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hos­podinom. 30 Áron a všet­ci Iz­rael­ci videli Mojžiša, a hľa, po­kožka jeho tváre žiarila, i báli sa pri­blížiť k ne­mu. 31 Mojžiš však za­volal na nich i vrátil sa k nemu Áron i všet­ky kniežatá zo zhromaždenia a Mojžiš sa s nimi rozp­rával. 32 Po­tom sa pri­blížili k nemu všet­ci Iz­rael­ci a v pri­kázaniach im podal všet­ko, o čom Hos­podin hovoril s ním na vr­chu Sinaj. 33 Keď Mojžiš do­hovoril s nimi, dal si závoj na tvár. 34 Keď však Mojžiš vchádzal pred Hos­podina rozp­rávať sa s Ním, snímal si závoj, kým ne­vyšiel; keď vy­šiel a hovoril Iz­rael­com, čo mu bolo pri­kázané, 35 Iz­rael­ci videli tvár Mojžišovu, že po­kožka Mojžišovej tváre žiarila; Mojžiš si zase kládol závoj na tvár, keď šiel hovoriť s Ním.