Evanjelický › 2. Mojžišova › 15

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Chválospev nad víťazstvom1 Vtedy Mojžiš a Iz­rael­ci spievali Hos­podinovi túto pieseň: Ja budem spievať Hos­podinovi, lebo sa veľmi pre­slávil; kone i jazd­cov vr­hol do mora. 2 Silou a chválo­spevom je mi Hos­podin; stal sa mi zá­chranou. On je môj Boh, budem Ho oslavovať; Boh môj­ho ot­ca, budem Ho zvelebovať. 3 Hos­podin je bojov­ník; Hos­podin Jeho meno. 4 Vozy faraónove a jeho voj­sko vr­hol do mora: jeho naj­lepší bojov­níci utonuli v Čer­venom mori. 5 Prúdy vôd ich za­kryli; za­pad­li do hl­bín ako kameň. 6 Tvoja pravica, Hos­podine, sa pre­slávila. Tvoja pravica, Hos­podine, ro­zdr­vila ne­priateľa. 7 Veľkosťou svojej veleby zrazil si svojich protiv­níkov; vy­pus­til si svoj hnev, ktorý ich strávil ako str­nis­ko. 8 Dychom z tvojich noz­dier na­hromadili sa vody, ich prúdy sa po­stavili ako hrádza, prívaly vôd stuh­li upro­stred mora. 9 Ne­priateľ po­vedal: Na­háňať ich budem, kým ich nedobeh­nem, roz­delím korisť, vy­pl­ní sa moja žiadosť na nich; vy­tasím svoj meč; za­hladí ich moja ruka. 10 Za­vial si svojím vet­rom, po­krylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohut­ných vodách. 11 Hos­podine, kto je medzi boh­mi rov­ný Tebe? Kto je tak ako Ty veleb­ný v svätos­ti, hroz­ný v sláv­nych činoch a robiaci zá­zraky? 12 Vy­strel si pravicu, po­hl­tila ich zem. 13 Milosťou si viedol ľud, ktorý si vy­kúpil, a moc­ne sprevádzal k svätému príbyt­ku. 14 Počuli to národy, trias­li sa, úz­kosť za­chvátila obyvateľov Filištín­ska. 15 Vtedy sa preľak­li kniežatá Edómu, moc­nárov Moábu po­chytila triaška; občania Kanaánu stratili od­vahu. 16 Padol na nich strach a hrôza; pre veľkosť Tvoj­ho ramena za­mĺk­li sťa kameň, kým Tvoj ľud ne­prej­de, Hos­podine, kým ne­prej­de ľud, ktorý si vy­kúpil. 17 Do­vedieš ho a za­sadíš na svojom vlast­nom vr­chu, na mies­te, ktoré si urobil svojím príbyt­kom, Hos­podine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili. 18 Hos­podin kraľuje na večné veky! 19 Lebo keď kone faraónove s voz­mi i jazd­cami vošli do mora, Hos­podin vrátil na nich mor­ské vody; Iz­rael­ci však prešli po suchu pros­tried­kom mora. 20 Prorokyňa Mária, ses­tra Áronova, vzala do ruky bubon, za ňou vy­šli všet­ky ženy s bub­nami v chorovode. 21 Mária im od­povedala: Spievaj­te Hos­podinovi, lebo sa veľmi pre­slávil, kone a jazd­cov vr­hol do mora. Horké vody v Máre22 Po­tom sa po­hol Mojžiš s Iz­raelom od Čer­veného mora a vy­šli na púšť Šúr; tri dni šli po púšti a nenašli vodu. 23 Tak prišli do Máry, ale v Máre ne­moh­li piť vodu, lebo bola hor­ká. Pre­to sa volá Mára . 24 Ľud re­ptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? 25 I volal k Hos­podinovi o po­moc a Hos­podin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody oslad­li. Tam dal ľudu ustanovenie i práv­ne pred­pisy a tam ho skúšal. 26 Riekol: Ak skutočne budeš po­slúchať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a budeš robiť, čo je správ­ne v Jeho očiach, ak po­slúch­neš Jeho pri­kázania a budeš za­chovávať všet­ky Jeho ustanovenia, nijaké choroby, ktoré som do­pus­til na Egypt, nedopus­tím na teba, lebo ja, Hos­podin, som tvoj lekár. 27 Po­tom prišli do Élimu; tam bolo dvanásť vod­ných prameňov a sedem­desiat paliem. Utáborili sa pri vodách.