Evanjelický › 2. Mojžišova › 10

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Ôsma rana: kobylky1 Po­tom Hos­podin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi, lebo za­tvr­dil som jeho srd­ce i srd­ce jeho služob­níkov, aby som robil tieto svoje znamenia upro­stred nich, 2 a aby si rozp­rával svojim synom a svojim vnukom, čo som vy­konal v Egyp­te, i o mojich znameniach, ktoré som urobil medzi nimi, aby ste po­znali, že ja som Hos­podin. 3 I vošiel Mojžiš s Áronom k faraónovi a po­vedali mu: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Heb­rej­cov: Do­kedy sa budeš zdráhať po­koriť sa predo mnou? Pre­pusť môj ľud, nech mi slúži, 4 lebo ak sa zdráhaš pre­pus­tiť môj ľud, zaj­tra uvediem na tvoje územie kobyl­ky; 5 tie po­kryjú po­vrch zeme, takže nebude možné vidieť zem; i zožerú zvyšky, čo vám os­tali po krupobití, a obžerú všet­ky vaše pučiace stromy na poli. 6 Na­pl­nia aj domy a domy všet­kých tvojich služob­níkov, i domy všet­kých Egypťanov, čo ne­videli tvoji ot­covia a ot­covia tvojich ot­cov od­vtedy, čo sú na zemi, až do toh­to dňa. Po­tom sa od­vrátil a vy­šiel od faraóna. 7 Vtedy po­vedali služob­níci faraónovi: Do­kedy nám ten­to bude osíd­lom? Pre­pusť tých mužov, nech slúžia Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Či ešte ne­vieš, že sa Egypt rúti do záhuby? 8 Nato Mojžiša a Árona vrátili k faraónovi, a ten im po­vedal: Choďte a slúžte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! Kto to všet­ko má odísť? 9 Mojžiš od­povedal: Pôj­deme so svojimi deťmi i so star­cami, so svojimi syn­mi i dcérami, odídeme so svojím drob­ným dobyt­kom i s rožným stat­kom, lebo máme sviatok Hos­podinov. 10 On im po­vedal: Nech je Hos­podin s vami tak, ako ja vás i vaše malé deti pre­pus­tím! Po­zrite, vy máte zlé úmys­ly. 11 Nie tak! Sami mužovia odíďte a slúžte Hos­podinovi, lebo to chcete. Nato ich odo­hnali od faraóna. 12 Po­tom riekol Hos­podin Mojžišovi: Vy­stri ruku nad Egypt, nech vy­j­dú na ňu kobyl­ky a zožerú všet­ku bylinu tej­to krajiny a všet­ko, čo os­talo po krupobití. 13 I vy­strel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hos­podin pri­hnal na krajinu východ­ný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobyl­ky. 14 Tie prišli na celú krajinu, spus­tili sa na celé územie Egyp­ta v ob­rov­skom množs­tve. Ni­kdy pred­tým nebolo takých kobyliek, ani po nich také nebudú. 15 Po­kryli po­vrch celej krajiny, až sa za­tem­nila zem, požrali všet­ky byliny zeme, všet­ko ovocie na stromoch, ktoré krupobitie zanechalo, a ne­os­talo nič zelené na stromoch ani na poľných bylinách v celom Egyp­te. 16 Vtedy faraón rých­le za­volal Mojžiša a Árona a po­vedal: Zhrešil som proti Hos­podinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 17 Teraz, ešte ten­toraz mi od­pusť hriech; mod­lite sa k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, nech od­vráti odo mňa túto sm­rť. 18 Po­tom Mojžiš vy­šiel od faraóna, mod­lil sa k Hos­podinovi. 19 Hos­podin zmenil vietor na veľmi sil­ný západ­ný, ktorý od­niesol kobyl­ky a vr­hol ich do Čer­veného mora. Na celom území Egyp­ta nezos­talo ani jed­nej kobyl­ky. 20 Hos­podin však za­tvr­dil faraónovo srd­ce, a ten ne­prepus­til Iz­rael­cov. Deviata rana: tma21 Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­stri ruku k nebesiam a v Egyp­te na­stane tma, že ju bude možno hmatať. 22 Vtedy Mojžiš vy­strel ruku k nebesiam a tri dni bola hus­tá tma po celom Egyp­te. 23 Jeden druhého ne­videl a ni­kto ne­vs­tal zo svoj­ho mies­ta; ale všet­ci Iz­rael­ci mali svet­lo na mies­tach, kde bývali. 24 Po­tom faraón za­volal Mojžiša a po­vedal mu: Choďte, slúžte Hos­podinovi, len váš drob­ný dobytok a rožný statok ostane tu; aj vaše deti nech idú s vami. 25 Mojžiš od­povedal: Ty sám nám po­skyt­neš zábit­né aj spaľované obete, aby sme ich obetovali Hos­podinovi, nášmu Bohu. 26 I naše stáda pôj­du s nami a nezos­tane tu ani kopyto, lebo z nich vy­berieme, aby sme slúžili Hos­podinovi, nášmu Bohu; my sami ešte ne­vieme, čím budeme slúžiť Hos­podinovi, kým tam ne­prídeme. 27 Hos­podin za­tvr­dil srd­ce faraónovo, a ten ich nech­cel pre­pus­tiť. 28 I po­vedal mu faraón: Odíď odo mňa, ne­opováž sa už viac ukázať predo mnou, lebo v ten deň, v ktorý uvidíš moju tvár, zo­mrieš. 29 Mojžiš od­povedal: Ako si želáš, ne­uz­riem už viac tvoju tvár.