Evanjelický › Nehemiáš › 13

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Vylúčenie Ammóncov a Moábcov1 V tom čase čítali ľudu verej­ne z knihy Mojžišovej a našli v nej na­písané, že Am­mónec a Moábec ni­kdy ne­smie vstúpiť do zhromaždenia Božieho, 2 pre­tože Iz­rael­com ne­vyšli v ús­trety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich pre­klínal; ale náš Boh zmenil kliat­bu na požeh­nanie. 3 Keď počuli zákon, od­delili od Iz­raela všet­kých miešan­cov. 4 Pred­tým kňaz El­jášíb, ktorý bol nad komorami domu nášho Boha a bol príbuz­ný Tóbijovi, 5 za­riadil mu veľkú komoru. Pred­tým tam ukladali po­kr­mové obete, kadid­lo, nádoby, desiat­ky obilia, muštu a oleja, čo pat­rilo levítom, spevákom a vrát­nikom, ako aj dáv­ky pre kňazov. 6 Pri všet­kom tom som nebol v Jeruzaleme. V trid­siatom druhom roku babylon­ského kráľa Ar­taxer­xa som totiž od­ces­toval ku kráľovi, a po is­tom čase som si vy­žiadal od neho voľno. 7 Keď som prišiel do Jeruzalema a do­zvedel som sa o zlej veci, ktorú urobil El­jášíb - za­riadil pre Tóbiju komoru na ná­dvorí domu nášho Boha - 8 veľmi sa mi to ne­páčilo a dal som vy­hodiť všet­ko Tóbijovo domáce náčinie z komory. 9 Pri­kázal som očis­tiť komoru a znova tam vniesť náčinie Božieho domu, po­kr­mové obete a kadid­lo. Úprava o desiatkoch10 Do­zvedel som sa ďalej, že levítom sa ne­odo­vzdávali prís­lušné diely, pre­to sa službukonajúci levíti a speváci roz­utekali, každý na svoje pole. 11 Vtedy som po­kar­hal pred­stavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opus­tený? Po­tom som ich zhromaždil a po­stavil na ich mies­to. 12 Vtedy všet­ci Židia prinášali desiat­ky obilia, muštu i oleja do skladíšť pre zásoby. 13 Za sklad­níka nad skladišťami zásob som určil kňaza Šelem­ju, zákon­níka Cádóka, z levítov Pedáju a za ich po­bočníka Chánána, syna Za­kkúrov­ho, vnuka Mat­tan­jov­ho, lebo ich po­kladali za spoľah­livých; oni mali roz­deľovať čias­t­ky svojim bratom. 14 Pamätaj pre­to na mňa, Bože môj, a ne­vyt­ri moje dob­ro­denie, ktoré som pre­ukázal domu svoj­ho Boha a jeho službe. Proti znesväcovaniu sviatočného dňa15 V tých dňoch som videl, že v Jud­sku v deň sviatočného od­počin­ku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly na­kladajú bremená a v deň sviatočného od­počin­ku pri­vážajú do Jeruzalema aj víno, hroz­no, figy a roz­ličný ná­klad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali po­traviny. 16 Týrčania, ktorí tam bývali, pri­vážali v deň sviatočného od­počin­ku ryby a predávali roz­ličný tovar Júdej­com i v Jeruzaleme. 17 Vtedy som po­kar­hal jud­ských šľach­ticov a opýtal som sa ich: Čo je to za ne­prís­toj­nosť, ktorú pášete, keď znes­väcujete deň sviatočného od­počin­ku? 18 Nerobili tak už vaši ot­covia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mes­to všet­ku tú po­hromu? Vy pri­volávate na Iz­rael ešte väčší hnev znes­väcovaním sviatočného dňa od­počin­ku. 19 Akonáh­le sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom od­počin­ku, roz­kázal som, aby za­tvorili brány. Pri­kázal som tiež, aby ich ne­ot­vorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som po­stavil nie­ktorých k bránam, aby sa v deň sviatočného od­počin­ku nedos­tal dnu nijaký ná­klad. 20 Po­tom kup­ci a predavači roz­ličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21 Vtedy som ich na­pomenul a po­vedal im: Prečo nocujete pred hrad­bami? Ak to ešte raz urobíte, siah­nem na vás. Od toho času ne­prichádzali v deň sviatočného od­počin­ku. 22 Levítom som pri­kázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň od­počin­ku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre­to, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hoj­nú milosť. Nútená rozluka manželstiev s cudzinkami23 V tých is­tých dňoch som videl Židov, ktorí sa oženili s Ašdóďan­kami, Am­mónčan­kami a Moábčan­kami. 24 Polo­vica ich synov hovorila ašdód­sky, a ne­vedeli hovoriť židov­sky, iba rečou nie­ktorého iného národa. 25 Pre­to som ich po­kar­hal, zlorečil som im, zbil som nie­ktorých mužov z nich, po­chytil som ich a za­prisahal na Boha: Ne­vydávaj­te svoje dcéry za ich synov a neber­te ich dcéry pre svojich synov, ani pre seba. 26 Či tým­to neh­rešil iz­rael­ský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národ­mi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svoj­ho Boha a On ho ustanovil za kráľa nad celým Iz­raelom, a pred­sa aj jeho zvied­li na hriech ženy cudzin­ky. 27 Či musíme o vás počuť, že pášete všet­ku túto veľkú ne­prís­toj­nosť a že ste sa stali ne­ver­nými svoj­mu Bohu tým, že sa ženíte s cudzin­kami? 28 Jeden zo synov Jójádu, syna veľkňaza El­jášíba, bol zaťom San­bal­lata Chórón­skeho. Pre­to som ho odo­hnal od seba. 29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvr­nenie kňazs­tva a pre zmluvu kňazov a levítov! 30 Tak som ich očis­til od všet­kého cudzozem­ského, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levítov, každému podľa jeho čin­nos­ti, 31 i do­dávanie dreva aj pr­votín na určený čas. Pamätaj na mňa, Bože môj, k môj­mu dob­ru!