Evanjelický › 1. Kronická › 29

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

Milodary na stavbu chrámu1 Po­tom po­vedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vy­volil Boh, je mladý a út­ly; práca je však veľká, lebo nie pre človeka je určený ten palác, ale pre Hos­podina, Boha. 2 Na­koľko som mohol, pri­pravil som pre dom svoj­ho Boha zlato na zlaté, strieb­ro na striebor­né, bronz na bron­zové, železo na želez­né a drevo na drevené pred­mety, ónyxové kamene a ob­klady, kamene malachitové a pes­trofareb­né, rôz­ne drahokamy a množs­tvo mramorových kameňov. 3 Pre­tože mám záľubu v dome svoj­ho Boha, mám ešte pre dom Boží ok­rem toho, čo som už pri­pravil pre svätyňu, zlato a strieb­ro, ktoré mám ako osob­né vlast­níc­tvo: 4 tritisíc talen­tov ofír­skeho zlata, sedem­tisíc talen­tov prečis­teného strieb­ra na po­krytie stien miest­nos­tí, 5 zlato na zlaté, strieb­ro na striebor­né pred­mety a na rôz­nu prácu, umel­cami zhotovenú! Kto je ešte dnes ochot­ný šted­ro obetovať Hos­podinovi? 6 Ochotu prejavili rodin­ní hod­nos­tári, hod­nos­tári iz­rael­ských kmeňov, tisíc­nici, stot­níci a hod­nos­tári v kráľovej službe. 7 Na službu pri dome Božom odo­vzdali päťtisíc talen­tov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talen­tov strieb­ra, osem­násťtisíc talen­tov bron­zu a stotisíc talen­tov železa. 8 Ak mal nie­kto drahokamy, pri­dal ich k po­kladu domu Hos­podinov­ho do rúk Géršónov­ca Jechíéla. 9 Ľud sa radoval z ich ochoty, lebo celým srd­com ochot­ne obetovali Hos­podinovi. Ba i kráľ Dávid za­plesal veľkou radosťou. Dávidova ďakovná modlitba10 Po­tom Dávid dob­rorečil Hos­podinovi v prítom­nos­ti celého zhromaždenia a po­vedal: Požeh­naný buď Hos­podin, Boh Iz­raela, nášho ot­ca, od vekov až naveky. 11 Tvoja je, Hos­podine, veľkosť, moc, dôs­toj­nosť, sláva i veleb­nosť, veď Tvoje je všet­ko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľov­stvo, Hos­podine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vy­pína nad všet­kým. 12 Bohat­stvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všet­kým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš nie­koho veľkým a moc­ným. 13 Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje sláv­ne meno. 14 Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schop­ní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všet­ko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. 15 Lebo sme pred Tebou cudzin­cami a usad­lík­mi ako všet­ci naši ot­covia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. 16 Hos­podine, Bože náš, všet­ka táto hoj­nosť, ktorú sme pri­pravili, aby sme po­stavili dom Tvoj­mu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všet­ko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srd­ce a obľubuješ si úp­rim­nosť. Ja som z úp­rim­ného srd­ca ochot­ne obetoval všet­ko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítom­ný, ochot­ne obetoval. 18 Hos­podine, Bože Ab­raháma, Izáka a Iz­raela, našich ot­cov, za­chovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvoj­ho ľudu a pri­pútaj si jeho srd­ce. 19 Daj môj­mu synovi Šalamúnovi nenarušené srd­ce, aby mohol za­chovávať Tvoje pri­kázania, svedec­tvá i ustanovenia a vy­konať všet­ko na stav­bu paláca, pre ktorú som vy­konal príp­ravy. 20 Po­tom Dávid po­vedal celému zhromaždeniu: Dob­rorečte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Celé zhromaždenie dob­rorečilo Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hos­podinovi a kráľovi. 21 Nato obetovali Hos­podinovi zábit­né obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc jun­cov, tisíc baranov, tisíc jah­niat a prís­lušné úliat­by , zábit­né obete v hoj­nos­ti za celý Iz­rael. 22 V ten deň s veľkou radosťou jed­li a pili pred Hos­podinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidov­ho. Po­mazali ho Hos­podinovi za knieža. 23 Tak za­sadol Šalamún na trón Hos­podinov ako kráľ na­mies­to Dávida, svoj­ho ot­ca, a mal ús­pech, takže ho po­slúchal celý Iz­rael. 24 I všet­ci hod­nos­tári, hr­dinovia a synovia kráľa Dávida sa pod­riadili kráľovi Šalamúnovi. 25 Hos­podin však urobil Šalamúna ob­zvlášť veľkým v očiach celého Iz­raela a dal mu kráľov­skú dôs­toj­nosť, akú ne­mal pred ním nijaký kráľ nad Iz­raelom. Dávidova smrť26 Dávid, syn Izajov, kraľoval nad celým Iz­raelom. 27 V Iz­raeli vládol štyrid­sať rokov. V Cheb­róne vládol sedem rokov a v Jeruzaleme trid­saťt­ri rokov. 28 Zo­mrel v pek­nej starobe, sýty vekom, bohat­stvom a úc­tou. Mies­to neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún. 29 Počiatočné a po­sled­né príbehy kráľa Dávida sú po­značené v Dejinách vid­ca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vid­ca Gáda 30 a celá jeho kráľov­ská vláda, jeho moc a udalos­ti, ktoré pos­tih­li jeho, Iz­rael a všet­ky po­zem­ské kráľov­stvá.