Evanjelický › 1. Kronická › 16

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

1 Keď prenies­li Božiu truh­lu, zložili ju v stane, ktorý pre ňu roz­tiahol Dávid, a prinášali pred Bohom spaľované obete a obete spoločen­stva. 2 Keď Dávid skončil spaľovanú obeť a obete spoločen­stva, požeh­nal ľud v mene Hos­podinovom. 3 Po­tom nadelil všet­kým Iz­rael­com, a to mužom i ženám, každému peceň chleba, kus mäsa a hrozien­kový koláč. 4 Nie­ktorých levítov určil na službu pred truh­lou Hos­podinovou, aby velebili, oslavovali a chválili Hos­podina, Boha Iz­raela. 5 Vedúcim bol Ásáf, druhý po ňom Zechar­ja, ďalej Jeíél, Šemírámót, Jechíál, Mat­tit­ja, Elíáb, Benája, Óbéd-Edóm a Jeíél; tí hrali na hudob­ných nás­trojoch: na har­fách a citarách. Ásáf hral na cim­bale, 6 kňazi Benája a Jachazíél ustavične hrali na trúbach pred truh­lou Božej zmluvy. Dávidov chválospev7 V ten deň po­veril Dávid pr­vý raz Ásáfa a jeho bratov vzdávať vďaku Hos­podinovi: 8 Ďakuj­te Hos­podinovi! Vzývaj­te Jeho meno! Hlásaj­te Jeho skut­ky medzi národ­mi! 9 Spievaj­te a hraj­te Mu! Rozp­rávaj­te o všet­kých Jeho divoch! 10 Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srd­ce tých, ktorí hľadajú Hos­podina! 11 Do­pytuj­te sa na Hos­podina a na Jeho silu, hľadaj­te ustavične Jeho tvár! 12 Spomínaj­te na divy, ktoré robil, na znamenia a na súd­ne výroky Jeho úst, 13 vy, deti Iz­raela, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vy­volení! 14 On, Hos­podin, je náš Boh, na celej zemi platia Jeho súdy. 15 Večne pamätaj­te na Jeho zmluvu, na slovo, ktoré vy­dal pre tisíc rodov príkazom; 16 na zmluvu, ktorú uzav­rel s Ab­rahámom, a na prísahu Izákovi, 17 ktorú určil Jákobovi ako ustanovenie, ako večnú zmluvu pre Iz­rael: 18 Tebe dám Kanaán ako váš dedičný podiel. 19 Keď vás bolo ešte málo, máličko len, a k tomu cudzí tam, 20 putujúci od národa k národu, od jed­ného kráľov­stva k inému ľudu, 21 ni­komu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich po­kar­hal: 22 Nedotýkaj­te sa mojich po­mazaných, ne­ub­ližuj­te mojim prorokom! 23 Spievaj Hos­podinovi celá zem! Zves­tuj­te Jeho spásu deň po deň! 24 O Jeho sláve rozp­rávaj­te medzi po­han­mi, o Jeho divoch medzi všet­kými národ­mi. 25 Lebo Hos­podin je veľký, hoden všet­kej chvály a nad všet­kých bohov obávaný. 26 Bo všet­ci bôžikovia po­hanov sú ničoty, Hos­podin však nebo učinil. 27 Pred Ním je veleba a dôs­toj­nosť, sila a radosť je na Jeho mies­te. 28 Čeľade národov, vzdávaj­te Hos­podinovi, vzdávaj­te Hos­podinovi česť a slávu! 29 Vzdávaj­te Hos­podinovi slávu Jeho mena, prines­te dar a pred­stúp­te pred Neho! Klaňaj­te sa Hos­podinovi v svätej oz­dobe! 30 Chvej sa pred Ním, celá zem! Pev­ne stojí svet a ne­sk­láti sa. 31 Nech sa radujú nebesá a jasá zem a nech vravia medzi po­han­mi: Hos­podin je kráľom! 32 Nech hučí more i to, čo ho na­pĺňa! Nech výs­ka pole so všet­kým, čo je na ňom! 33 Nech za­plesajú stromy lesa pred Hos­podinom! Lebo pri­chádza súdiť zem. 34 Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo je dob­rý; veď Jeho milosť tr­vá naveky. 35 A vrav­te: Po­máhaj nám, Bože našej spásy! Zhromaždi a vy­trh­ni nás spomedzi po­hanov, aby sme ďakovať moh­li Tvoj­mu svätému menu, honosiť sa Tvojou chválou! 36 Požeh­naný buď, Hos­podin, Boh Iz­raela od vekov až naveky! A všetok ľud od­povedal: Amen. A chválil Hos­podina. 37 Ponechal tam pred truh­lou zmluvy Hos­podinovej Ásáfa a jeho bratov, aby ustavične konali pred ňou službu podľa každoden­ného poriad­ku. 38 Óbéd-Edóma a jeho šesťdesiatich ôs­mich bratov, naj­mä však Óbéd-Edóma, syna Jedútúnov­ho, a Chósu určil za vrát­nikov. 39 Kňaza Cádóka a jeho bratov kňazov ponechal pred príbyt­kom Hos­podinovým na výšine v Gibeóne, 40 aby ustavične prinášali spaľované obete: ráno i večer, a to cel­kom tak, ako je na­písané v zákone Hos­podinovom, ktorý nariadil Iz­raelu. 41 S nimi boli Hémán, Jedútún a os­tat­ní vy­bratí, vý­slov­ne podľa mena označení, aby ďakovali Hos­podinovi, lebo naveky tr­vá Jeho milosť. 42 Hémán a Jedútún mali pri sebe trúby a cim­baly pre hudob­níkov i nás­troje pre nábožné pies­ne. Synovia Jedútúnovi boli pri bráne. 43 Po­tom sa všetok ľud roz­išiel, každý do svoj­ho domu. Aj Dávid sa po­bral po­zdraviť svoju domác­nosť.