Ekumenický › Joel › 4

Joel

• 1
• 2
• 3
• 4

Súd nad národmi1 Veď, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema, 2 zhromaždím všet­ky národy, za­vediem ich do Údolia Jehošáfat a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičs­tvo, pre Iz­rael, pre­tože ho rozp­týlili medzi po­hanov, moju krajinu roz­kús­kovali 3 a o môj ľud žrebovali. Chlap­ca dávali za ne­vies­t­ku a dievča predávali za víno, aby moh­li piť. 4 Čo ste pre mňa vy, Týrus a Sidon i všet­ky ob­las­ti Filištín­ska? Chcete sa mi od­platiť za nejaký skutok? Ak sa chcete od­platiť mne, veľmi rých­lo vrátim od­platu na vaše hlavy. 5 Veď ste po­brali moje strieb­ro a zlato a moje najk­rajšie klenoty ste zanies­li do svojich chrámov. 6 Júdov­cov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich od­stránili z ich územia. 7 Hľa, ja ich po­vzbudím k návratu z miesta, na ktoré ste ich predali, a vašu od­platu vrátim na vaše hlavy. 8 Vašich synov a vaše dcéry dám do rúk Júdov­cov a oni ich predajú Sabejom, ďalekému národu, lebo Hos­podin pre­hovoril. 9 Rozh­lás­te to medzi národ­mi, vy­hlás­te svätú voj­nu! Pre­buďte hr­dinov! Nech prídu a vy­stúpia všet­ci bojov­níci! 10 Pre­kuj­te svoje pluhové rad­lice na meče a svoje vinár­ske nože na oštepy! Slabý nech po­vie: Som hr­dina! 11 Ponáhľaj­te sa! Poďte všet­ky okolité národy a zhromaždite sa tam. Pri­veď ta, Hos­podin, svojich hr­dinov! 12 Nech sa pre­budia a nech vy­stúpia národy do Údolia Jehošáfat, lebo tam si za­sad­nem, aby som súdil všet­ky okolité národy. 13 Chop­te sa kosáka, lebo do­zrela žat­va; poďte, šliap­te, lebo lis je pl­ný, pre­tekajú kade, lebo ich zlomyseľnosť je veľká. 14 Davy a davy sú v Údolí roz­hod­nutia, lebo blíz­ko je deň Hos­podina v Údolí roz­hod­nutia. 15 Sln­ko a mesiac sa za­tmejú a hviez­dy stratia svoj jas. 16 Hos­podin skrík­ne zo Si­ona a z Jeruzalema vy­dá svoj hlas, takže sa za­chvejú nebesá i zem. Hos­podin je však útočis­kom pre svoj ľud a pev­nosťou pre Iz­raelitov. 17 Vtedy spoz­náte, že ja som Hos­podin, váš Boh, a že pre­bývam na Si­one, na svojom svätom vr­chu. Jeruzalem bude svätý a cudzin­ci nebudú viac cezeň pre­chádzať. 18 V ten deň budú vr­chy vlh­núť muštom, pahor­ky budú pre­tekať mliekom a vo všet­kých vod­ných korytách Jud­ska bude tiecť voda. Prameň bude vy­vierať z domu Hos­podina a bude na­pájať Údolie akácií. 19 Egypt sa stane pu­statinou a Edóm pus­tou stepou za násilie nad Júdov­cami, ktorých ne­vin­nú krv vy­lievali v ich krajine. 20 Jud­sko však ostane naveky a Jeruzalem z pokolenia na po­kolenie. 21 Po­mstím ich ne­pom­stenú krv, lebo Hos­podin býva na Si­one.