EkumenickýJoel2

Joel

Deň Hospodina1 Za­trúb­te na roh na Si­one, kričte na pop­lach na mojom svätom vr­chu, nech sa trasú všet­ci obyvatelia krajiny, lebo pri­chádza deň Hos­podina. Áno, blíz­ko je 2 deň tmy a tem­noty, deň hus­tých ob­lakov a mrákavy. Ako ran­ný ús­vit po vr­choch rozp­res­tiera sa počet­ný a moc­ný ľud, jemu podob­ný nebol od vekov, ani po ňom nebude až do čias naj­vzdialenejších po­kolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záh­rada Eden je pred ním celá krajina a za ním znivočená púšť. Nič ne­utečie pred ním. 4 Vzhľadom sa podobajú koňom a bežia ako tátoše. 5 Sú ako rachot vozov, keď po­skakujú po končiaroch vr­chov. Sú ako pras­kot blčiaceho ohňa, ktorý spaľuje slamu. Sú ako moc­ný ľud, ktorý je pri­pravený na boj. 6 Národy sa chvejú pred nimi a tváre všet­kých bled­nú. 7 Bežia ako hr­dinovia, vy­stupujú na hrad­by ako bojov­níci. Každý ide svojou ces­tou, ne­od­chyľuje sa od svojej dráhy. 8 Ni­kto ne­vráža do druhého, každý ide svojím smerom, i cez strely sa ne­pres­taj­ne rútia. 9 Vtrh­nú do mes­ta, vy­beh­nú na hrad­by, vy­stúpia na domy, vlezú ako zlodej cez ok­ná. 10 Pred nimi sa za­trasie zem, nebesá sa za­chvejú, sln­ko a mesiac stem­nejú a hviez­dy stratia svoj jas. 11 Hos­podin vy­dá po­vel svoj­mu voj­sku, lebo jeho tábor je veľmi veľký a moc­ní sú tí, čo spl­nia jeho roz­kaz. Pre­to je deň Hos­podina veľký a veľmi hroz­ný. Kto ho môže zniesť? Výzva na pokánie12 Teraz však — znie výrok Hos­podina — vráťte sa ku mne celým srd­com a pôs­tom, plačom a nárekom! 13 Roz­trh­nite si srd­cia a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svoj­mu Bohu! Veď je milos­tivý a milo­sr­d­ný, tr­pez­livý a veľmi ľútos­tivý, lebo mu je ľúto spôsobiť po­hromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požeh­nanie, takže bude po­kr­mová i nápojová obeta pre Hos­podina, vášho Boha. 15 Za­trúb­te na roh na Si­one! Vy­hlás­te po­svät­ný pôst, zvolaj­te sláv­nost­né zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, po­sväťte zbor, zvolaj­te starších, zhromaždite malé deti i dojčatá! Nech vy­j­de ženích zo svojej izby i ne­ves­ta zo svojej komôr­ky. 17 Medzi pred­sieňou a ol­tárom nech plačú kňazi, služob­níci Hos­podina, a nech prosia: Ušet­ri, Hos­podin, svoj ľud, a ne­vydaj na po­tupu svoj dedičný podiel, aby sa po­hania z neho ne­vys­mievali. Prečo by mali vravieť medzi národ­mi: Kdeže je ich Boh? Božia odpoveď na pokánie ľudu18 Vtedy sa Hos­podin roz­hor­lí za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom. 19 Hos­podin dá od­poveď svoj­mu ľudu: Hľa, po­sielam vám obilie, mušt i olej a na­sýtite sa tým. Viac vás už ne­vydám na po­tupu medzi po­han­mi. 20 Vzdialim od vás ne­priateľa zo severu a zaženiem ho do vy­pra­hnutej a pus­tej krajiny: jeho pred­ný zá­stup do Východ­ného mora a jeho za­dný zá­stup do Západ­ného mora. Jeho zápach sa bude roz­nášať a hnilob­ný pach bude vy­stupovať, lebo si počínal velikášs­ky. 21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hos­podin vy­koná veľké veci. 22 Neboj­te sa, poľná zver, lebo step­né pas­tviny sa roz­zelenejú, lebo stromy prinesú ovocie. Figov­ník a vinič vy­dajú bohatú úrodu. 23 Synovia Si­ona, jasaj­te a tešte sa z Hospodina, svoj­ho Boha, veď dal vám spásonos­ný dážď, jesen­ný i jar­ný dážď ako prv, 24 takže hum­ná budú pl­né obilia, lisy budú pre­tekať vínom a olejom. 25 Vy­nah­radím vám roky, v ktorých žrali kobyl­ky a chrús­ty, koníky i húsenice, moje veľké voj­sko, ktoré som po­slal na vás. 26 Jedávať budete do­sýta a chváliť meno Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý sa k nám tak ob­divuhod­ne správal. Môj ľud nebude navždy za­han­bený. 27 Spoz­náte, že ja som upro­stred Iz­raela, že ja som Hos­podin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy za­han­bený.

EkumenickýJoel2

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček