Evanjelický › Kazateľ › 7

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Žiaľ je lepší ako radosť1 Lepšie je dob­ré meno ako vzác­na masť, a deň smr­ti ako deň narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smút­ku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pri­pus­tí k srd­cu! 3 Lepšia je ne­vôľa než smiech, lebo keď je smut­ná tvár, dob­re je srd­cu. 4 Srd­ce múd­rych je v dome smút­ku, ale srd­ce bláz­nov je v dome rados­ti. 5 Lepšie je počúvať kar­hanie múd­reho, ako keď nie­kto počúva spev bláz­nov. 6 Ako pras­kot tŕnia pod hr­n­com, taký je smiech bláz­nov. Aj to je már­nosť. 7 Lebo zisk z vy­dierania po­bláz­ni múd­reho a ú­platok kazí srd­ce. Buď trpezlivý a nereptaj!8 Lepší je koniec veci ako jej počiatok; lepší je tr­pez­livý človek ako po­výšenec. 9 Nenáh­li sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláz­nov. 10 Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo ne­pochádza z múd­ros­ti, ak sa tak pýtaš. 11 Dob­rá je múd­rosť spolu s dedičs­tvom, a je zis­kom pre tých, čo vidia sln­ko. 12 Lebo v tôni múd­ros­ti je tak ako v tôni peňazí; ale výhodou po­znania je, že život dáva múd­rosť tým, čo ju majú. 13 Po­zri sa na Božie dielo! Lebo veď kto môže narov­nať, čo skrivil? 14 V dob­rý deň buď dob­rej vôle; v deň zlý si uváž: aj ten­to deň učinil Boh ako tam­ten, aby človek ne­vypát­ral, čo príde po ňom. Stredná cesta15 Všet­ko to som videl za svoj­ho múd­reho života: jes­tvuje spravod­livý, ktorý hynie vo svojej spravod­livos­ti, a bez­božný, ktorý dlho žije vo svojej nešľachet­nos­ti. 16 Nebuď príliš spravod­livý a ne­tvár sa príliš múd­ro. Prečo máš vy­j­sť nav­nivoč? 17 Ne­počínaj si príliš bez­božne a nebuď blázon. Prečože máš predčas­ne zo­mrieť? 18 Dob­ré je, ak sa držíš jed­ného, ale ani druhého sa ne­spúšťaš. Lebo kto sa bojí Boha, ujde tomu všet­kému. 19 Múd­rosť dáva múd­remu viac sily ako desať moc­ných, ktorí sú v mes­te. 20 Lebo nieto na zemi spravod­livého človeka, čo by len dob­re robil a neh­rešil. 21 Ne­všímaj si všet­ky reči, ktoré ľudia hovoria, aby si ne­musel počuť, ako ťa pre­klína vlast­ný sluha. 22 Lebo aj sám vieš, že mnoho ráz si aj ty pre­klínal iných. 23 Všet­ko to som skúsil s múd­rosťou. Po­vedal som: Chcem mať múd­rosť! Ale ona os­tala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo jes­tvuje, a veľmi hl­boké; kto to vy­stih­ne? Málokto odolá ženským zvodom25 Opäť som si pred­sav­zal po­znať, vy­skúmať a hľadať múd­rosť a pod­statu vecí, aby som po­znal, že bez­božnosť je bláz­nov­stvo a bláz­nov­stvo je po­chabosť. 26 A zisťujem, že tr­p­kejšia ako sm­rť je žena, ktorá je osíd­lom: jej srd­ce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči Bohu, unik­ne jej, ale kto hreší, toho ona polapí. 27 Hľa, toto som zis­til, vraví Kazateľ - porov­návajúc jed­no s druhým - aby som vy­stihol pod­statu, 28 ktorú ešte hľadala moja myseľ, ale nenašiel som ju. Z tisícich som našiel jediného muža, ženu nenašiel som medzi nimi všet­kými. 29 Ale hľa, toto som zis­til: Boh učinil ľudí priamymi a úp­rim­nými, ale oni sledovali mnohé výmys­ly.