Evanjelický › Kazateľ › 8

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Vzťah k vrchnosti1 Kto je ako múd­ry a kto chápe výz­nam vecí? Múd­rosť roz­jasňuje tvár človeka a zjem­ní tvrdo­sť jeho rysov. 2 Ja vravím: Dbaj na príkaz kráľa, ale kvôli prísahe Bohu 3 sa ne­prenáh­li; odíď spred neho, nezas­távaj sa zlej veci, lebo vy­koná všet­ko, čo chce. 4 Pre­tože kráľovo slovo má moc, kto mu smie po­vedať: Čo robíš? 5 Kto za­chováva príkaz, nezakúsi nič zlého, srd­ce múd­reho po­zná čas i spôsob. 6 Lebo každá vec má svoj čas i spôsob; hoci na človeka hoj­ne dolieha nešťas­tie. 7 Ne­vie totiž, čo bude. Lebo kto mu oznámi, ako bude? 8 Niet človeka, ktorý by mal moc nad vet­rom, aby mohol za­držať vietor, a niet ni­koho, ktorý by mal moc nad dňom smr­ti; vo voj­ne niet pre­pus­tenia a bez­božnosť nezach­ráni toho, kto ju pácha. Nespravodlivosť vo svete9 Všet­ko to som videl, keď som ob­rátil po­zor­nosť na všet­ky činy, ktoré sa dejú pod sln­kom: Že človek vlád­ne nad človekom na jeho škodu. 10 Pri­tom som videl bez­božných, ktorých po­chovávali, ktorí došli po­koja, kým zo svätého mies­ta od­chádzali, a v mes­te upad­li do za­bud­nutia tí, čo správ­ne konali. Aj to je már­nosť. 11 Pre­tože roz­sudok nad zlým skut­kom sa ne­vykonáva ih­neď, pre­to ras­tie ľuďom od­vaha páchať zlo. 12 Keď hriešny stok­rát spácha zlo, a pred­sa dlho žije, viem, že sa bohaboj­ným dob­re bude vodiť práve pre­to, lebo sa Ho boja. 13 Bez­božnému sa však ne­povodí dob­re a ne­predĺži si dni ako tôňa, pre­tože ne­má báz­ne pred Bohom. 14 Már­nosťou je, čo sa deje na zemi. Sú spravod­liví, ktorým sa vodí, akoby boli páchali skut­ky bez­božných; a sú bez­božní, ktorým sa vodí, akoby činili skut­ky spravod­livých. Po­vedal som teda: Aj to je már­nosť. 15 Chválil som teda radosť, lebo nieto pre človeka nič lepšie pod sln­kom, ako jesť, piť a radovať sa, a to ho môže sprevádzať v námahe počas jeho krát­keho života, ktorý mu dal Boh pod sln­kom. Nepochopiteľnosť Božieho diela16 Keď som si ob­rátil myseľ k po­znávaniu múd­ros­ti a k po­zorovaniu čin­nos­ti, ktorá sa deje na zemi, lebo ani vo dne, ani v noci človek nedop­raje spán­ku svojim očiam, 17 videl som pri všet­kom Božom diele, že človek ne­môže vy­stih­núť všet­ko dianie, ktoré sa odo­hráva pod sln­kom. Aj keby sa človek akokoľvek na­máhal pát­rať, ni­kdy ho ne­vys­tih­ne. Aj keď si múd­ry mys­lí, že ho po­zná, ne­môže ho vy­stih­núť.