Evanjelický › Kazateľ › 9

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Bieda života a smrti1 Toto všet­ko som si pri­pus­til k srd­cu, aby som toto všet­ko zis­til: spravod­liví i múd­ri aj všet­ky ich skut­ky sú v Božej ruke. Človek vo­pred ne­vie ani o lás­ke, ani o nenávis­ti. To všet­ko je már­nosť pred ním. 2 Ten is­tý lós bude všet­kým za údel: spravod­livému i bez­božnému, dob­rému i čis­tému ako nečis­tému, aj obetujúcemu i tomu, kto ne­obetuje; dob­rému sa vodí ako hriešnikovi, pri­sahajúcemu ako tomu, kto sa bojí prísahy. 3 To je zlo pri všet­kom, čo sa deje pod sln­kom, že údel všet­kých je rov­nosť a že aj srd­ce ľudí je pl­né zla, i po­chabosť je v ich srd­ci, do­kiaľ len žijú. Po­tom od­chádzajú medzi mŕt­vych. 4 Lebo tomu, kto ešte pat­rí medzi živých, os­táva nádej, lebo lepší je živý pes ako mŕt­vy lev. 5 Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕt­vi nič ne­vedia, a ne­môžu očakávať od­menu, lebo ich pamiat­ka je za­bud­nutá. 6 Aj ich lás­ka, aj ich nenávisť a žiar­livosť zanik­la a ne­majú už podiel na ničom, čo sa deje pod sln­kom. Múdro využi život!7 Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srd­com, lebo Boh si dáv­no obľúbil tvoje diela. 8 Nech sú tvoje šaty vždy biele a nech ni­kdy nechýba olej na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všet­ky dni svoj­ho po­minuteľného života; po všet­ky dni svojej már­nos­ti, ktoré ti dal Boh pod sln­kom, lebo to je tvoj podiel zo života pri tvojej námahe, ktorou sa umáraš pod sln­kom. 10 Rob všet­ko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v zá­hrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlien­ky, ani po­znania, ani múd­ros­ti. Ľudská neistota11 Opäť som videl pod sln­kom: rých­li ne­vyh­rávajú beh, ani hr­dinovia boj, múd­ri nezís­kavajú chlieb, ani roz­um­ní bohat­stvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia: ale čas a náhoda ich pos­tih­ne všet­kých. 12 Lebo ani človek ne­poz­ná svoj čas; ako ryby, ktoré sa lovia do zhub­nej siete, a ako vtáky, ktoré sa chytajú do osídiel, tak bývajú polapení ľudia v zlý čas, keď zrazu pri­pad­ne na nich. Vyvýšenie múdrosti13 Aj túto múd­rosť videl som pod sln­kom, a zdala sa mi veľká: 14 Bolo malé mes­to a v ňom len málo ľudí. Pri­tiahol k nemu moc­ný kráľ, ob­kľúčil ho a proti nemu po­stavil veľké opev­nenie. 15 No našiel sa v ňom chudob­ný múd­ry muž, a ten by bol za­chránil mes­to svojou múd­rosťou. Ale ni­kto si ne­spomenul na toho chudob­ného muža. 16 Pre­to som si po­vedal: Lepšia je múd­rosť ako sila, ale aj múd­rosťou chudob­ného po­hŕdajú a ne­počúvajú jeho slová. 17 Slová múd­rych v tichos­ti vy­počuté sú lepšie ako krik panov­níka medzi bláz­nami. 18 Lepšia je múd­rosť než bojové zbrane.