Evanjelický › Kazateľ › 6

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

1 Jes­tvuje zlo, ktoré som videl pod sln­kom a ťažko dolieha na ľudí: 2 Človek, ktorému Boh dal bohat­stvo, majetok i česť, takže mu nič nechýba z toho, čo si zažiada, ale Boh mu nedop­raje z toho užívať, lebo cudzí človek to požíva. To je már­nosť a bolest­né zlo. 3 Keby nie­kto splodil sto detí a žil by mnoho rokov, takže by do­siahol vy­soký vek, ale sám by sa ne­na­sýtil dob­rých vecí, ba ani poh­rebu by sa mu nedos­talo, hovorím: Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu; 4 lebo prišlo ako már­nosť na svet a do tem­noty od­chádza a tma za­halí jeho meno. 5 Ani sln­ko ne­videlo a ne­poz­nalo; ono má však po­koj, ale ten­to nie. 6 A keby žil aj dvak­rát tisíc rokov, a nezakúsil by dob­ra, či ne­od­chádza všet­ko na to is­té mies­to? Márnosť ľudských žiadostí a bezmocnosť pred Bohom7 Všet­ka námaha človeka je pre jeho ús­ta, ale jeho túžba sa ne­na­pl­ní. 8 Veď akú pred­nosť má múd­ry pred bláz­nom? Ako bedár pred tým, ktorý sa vy­zná v živote. 9 Lepšie je hľadieť očami, ako žiados­tivo túžiť. Aj to je már­nosť a hon­ba za vet­rom. 10 Všet­ko, čo je, dáv­no bolo na­zvané svojím menom, a je známe, že sa človek ne­môže súdiť so sil­nejším, ako je sám. 11 Lebo mnoho slov množí len már­nosť; čo má človek z toho? 12 Veď kto vie, čo je dob­ré človeku v živote za tých pár dní jeho már­neho života, ktoré sa minú ako tieň? A kto môže po­vedať človeku, čo bude po ňom pod sln­kom?