Evanjelický › Kazateľ › 12

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

1 Pamätaj na svoj­ho Stvoriteľa v dňoch svojej mlados­ti, skôr, ako prídu zlé dni a pri­blížia sa roky, o ktorých po­vieš: Ne­mám v nich záľubu. 2 Skôr, ako sa za­tmie sln­ko a svet­lo, mesiac a hviez­dy, a ob­laky sa vrátia po daždi; 3 vtedy, keď sa strážcovia domu budú triasť , sil­ní mužovia sa zhr­bia, ženy, čo melú, pre­stanú pracovať, lebo ich bude málo, a za­tem­nia sa tie, čo vy­zerajú z okien; 4 dvere na ulicu sa za­vrú, keď bude tích­nuť zvuk žar­nova, zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlas a stl­mia sa všet­ky dcéry spevu, 5 bude sa báť aj výšin a po­strachu na ces­te. Man­dľov­ník rozk­vit­ne, kobyl­ka oťažie a od­kvit­ne kapar­ka , lebo človek od­chádza do svoj­ho večného domu a po uliciach ob­chádzajú trúch­liaci. 6 Skôr, ako sa pre­trh­ne striebor­ný po­vrázok a roz­bije sa zlatá čaša, skôr, ako sa rozt­repe džbán nad prameňom a poláme sa koleso na stud­ni, 7 prach sa na­vráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. 8 Már­nosť nad már­nos­ti, po­vedal Kazateľ, všet­ko je már­nosť. Doslov o Kazateľovi9 A nad to, že Kazateľ bol múd­ry, vy­učoval aj ľud po­znaniu, uvážil, skúmal a skladal mnoho prís­loví. 10 Kazateľ sa snažil náj­sť lahod­né slová a na­písať správ­ne, prav­divé výroky. 11 Slová múd­rych sú ako ost­ne a ako vbité klin­ce sú zo­zbierané výpovede, keď ich dal jeden pas­tier. 12 Os­tat­ne, syn môj, daj sa vy­stríhať: Tvorenie mnohých kníh ne­má kon­ca a mnoho učenia unavuje telo. 13 Na záver všet­kých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho pri­kázania za­chovávaj, lebo to je po­vin­nosť každého človeka. 14 Lebo Boh každé dielo pri­vedie na súd, i každú taj­nú vec, či je dob­rá alebo zlá.