Roháček › Ester › 9

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Židia zabíjajú svojich nepriateľov.1 Potom dvanásteho mesiaca, k­torý to mesiac je mesiac adar, trinás­teho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vy­konané, toho dňa, ktorého sa nadejali ne­priatelia Židov, že do­stanú moc nad nimi, ob­rátilo sa to tak, že oni, Židia, do­stali moc nad tými, ktorí ich nenávideli. 2 Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mes­tách vo všet­kých krajinách kráľa Ahas­vera, aby vy­streli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani ne­ob­stál ni­kto pred nimi, lebo ich strach padol na všet­ky národy. 3 I všet­ky kniežatá krajín a vladári, voj­vodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, po­máhali Židom, lebo padol na nich strach Mar­doche­ov. 4 Lebo Mar­doche­us bol veľkým v dome kráľovom, a jeho po­vesť išla po všet­kých krajinách, pre­tože muž Mar­doche­us bol čo ďalej tým väčší. 5 A Židia uderili na všet­kých svojich ne­priateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli. 6 A na hrade Súsane za­bili Židia a za­hubili päťs­to mužov, 7 i Paršan­data, Dal­fona a As­fata, 8 Poráta, Adalia a Aridata, 9 Par­mašta, Arisaja, Aridaja a Vaj­zata, 10 desiatich synov Hámana, syna Ham­medatov­ho, protiv­níka Židov, za­bili, ale po lúpeži ne­vy­streli svojej ruky. I druhého dňa zabíjajú nepriateľov.11 Toho dňa, keď prišiel počet po­bitých na hrade Súsane pred kráľa, 12 po­vedal kráľ kráľov­nej Es­teri: Na hrade Súsane za­bili Židia a za­hubili päťs­to mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v os­tat­ných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja pros­ba? A učiní sa. 13 A Es­ter odpovedala: Jest­li sa vidí kráľovi za dob­ré, nech sa dá i zaj­tra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu. 14 A kráľ roz­kázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vy­daný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili. 15 A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj š­tr­nás­teho dňa mesiaca adara a za­bili v Súsane tri­sto mužov, ale po koris­ti ne­vy­streli svojej ruky. 16 A os­tat­ní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a po­stavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich ne­priateľov a po­bili z tých, ktorí ich nenávideli, sedem­desiat­päť tisíc, ale po koris­ti ne­vy­streli svojej ruky. 17 To bolo trinás­teho dňa mesiaca adara, a mali pokoj š­tr­nás­teho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a rados­ti. 18 Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinás­teho dňa toho mesiaca i š­tr­nás­teho dňa toho mesiaca a mali pokoj pät­nás­teho dňa toho is­tého mesiaca a urobili ho dňom hodu a rados­ti. 19 Pre­to Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v ne­oh­radených mes­tách, svätia š­tr­nás­ty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a po­sielajú jed­ni druhým čias­t­ky pokrmov. Dva dni Púrim slávnosťou.20 A Mar­doche­us opísal tieto veci a po­slal lis­ty ku všet­kým Židom, ktorí boli k­dekoľvek po všet­kých krajinách kráľa Ahas­vera, blíz­kym i ďalekým, 21 ustanovujúc im, aby svätili š­tr­nás­ty deň mesiaca adara i pät­nás­ty deň toho mesiaca každého roku, 22 podľa dní, v ktorých mali Židia už po­koj od svojich ne­priateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im ob­rátil z trápenia duše na radosť a zo smút­ku na dob­rý deň, aby ich svätili jako dni hodu a rados­ti a aby si na­vzájom po­sielali pôcty, čias­t­ky s­láv­nost­ného pokrmu, a dary chudob­ným. 23 A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im na­písal Mar­doche­us. 24 Lebo Háman, syn Ham­medatov, Agags­ký, protiv­ník všet­kých Židov, za­mýšľal o Židoch, aby ich za­hubil a hodil púr, to jest los, aby ich ro­zdr­til a za­hubil. 25 Ale keď to prišlo pred kráľa, roz­kázal lis­tom, aby sa jeho zlost­ný úmysel, ktorý bol umys­lel proti Židom, ob­rátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu. 26 Pre­to po­menovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všet­ky slová toho lis­tu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stih­lo, 27 ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všet­kých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby ne­svätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich na­písané, a podľa ich času každého roku, 28 a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom po­kolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom mes­te, a že tie dni Púrim nezaj­dú z pro­stred­ku Židov, ani že ich pamiat­ka ne­vyhynie u ich po­tom­stva. 29 A písala i kráľovná Es­ter, dcéra Abichai­lova, i Žid Mar­doche­us dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pev­ne po­stavili ten list o sviat­ku Púrim. 30 A po­slal lis­ty ku všet­kým Židom, do sto dvad­saťsedem krajín kráľov­stva Ahas­vera, slová po­koja a prav­dy, 31 po­staviť pev­ne tie dni Púrim, aby ich za­chovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mar­doche­us a kráľov­ná Es­ter, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, pred­pisy pôs­tov a ich kriku. 32 A tak rozkaz Es­terin ustanovil pev­ne pred­pisy s­viat­ku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.