Roháček › Ester › 4

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Zármutok Mardocheov a všetkých Židov.1 A Mar­doche­us zvedel všet­ko, čo sa stalo. Vtedy roz­tr­hol Mar­doche­us svoje rúcho a ob­liekol smútočné rúcho drs­né a popol a vy­j­dúc do pro­stred mes­ta kričal velikým krikom a žalost­ným. 2 A prišiel až pred bránu kráľovu! Lebo nebolo dovolené vojsť do brány kráľovej v smútočnom vreci. 3 A vo všet­kých krajinách ako i na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia veliký smútok a pôst a plakali a kvílili, a mnohí mali po­stlané vrece a popol. 4 Vtedy prišly dievčiny Es­terine a jej komor­níci a oznámili jej to. A kráľov­ná sa veľmi za­rmútila, bolest­ne, a po­slala šaty ob­liecť Mar­dochea a sňať jeho vrece s neho, ale ne­prijal. 5 Vtedy za­volajúc si Es­ter Hatacha, jed­ného z komor­níkov kráľových, ktorého bol po­stavil k nej, aby jej slúžil, roz­kázala mu odísť k Mar­doche­ovi, aby zvedel, čo je to, a prečo je to. 6 A Hatach vy­šiel za Mar­doche­om na ulicu mes­ta, ktorá bola pred bránou kráľovou. Mardocheus vyzve Ester žiadať u kráľa zľutovanie.7 A Mar­doche­us mu oznámil všet­ko, čo sa mu pri­hodilo, aj o sume strieb­ra, o ktorom po­vedal Háman, že ho odváži a pri­dá ku po­kladom kráľovým za Židov, aby ich za­hubili. 8 A dal mu aj odpis pís­ma zákona, ktorý bol vydaný v Súsane, aby ich vy­hladili, aby ho ukázal Es­teri a oznámil jej to, a aby jej pri­kázal voj­sť ku kráľovi a žiadať o zľutovanie u neho a prosiť pred jeho tvárou za svoj ľud. 9 A tak prišiel Hatach a oznámil Es­teri slová Mar­doche­ove. 10 A Es­ter po­vedala Hatachovi a roz­kázala mu odísť k Mar­doche­ovi a po­vedať mu: 11 Všet­ci služob­níci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, že nech by to bol ktokoľvek, či muž či žena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútor­ného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten is­tý zákon ­platí o ňom: za­biť ho, krome toho, proti komu by kráľ vy­strel zlatú ber­lu, aby žil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto už trid­sať dní. 12 Ale keď oznámili Mar­doche­ovi slová Es­terine, 13 riekol Mar­doche­us, aby dali Es­teri od­poveď: Ne­mys­li si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všet­kých Židov. 14 Ba ak budeš na­ozaj mlčať v ten­to čas, do­staví sa Židom z iného mies­ta úľava a vy­slobodenie, a ty a dom tvoj­ho otca za­hyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľov­stvu! 15 Vtedy riek­la Es­ter, aby zase po­vedali Mar­doche­ovi: 16 Idi, shromaždi všet­kých Židov, ktorí sa na­chádzajú v Súsane, a pos­tite sa za mňa a nejedz­te ani ne­pite tri dni ani vod­ne ani vnoci, a ja tiež i moje dievčatá sa budeme tak pos­tiť, a tak voj­dem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jest­li za­hyniem, za­hyniem. 17 Vtedy od­išiel Mar­doche­us a vy­konal všet­ko tak, ako mu roz­kázala Es­ter.