Roháček › Ester › 3

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Háman, keď sa mu neklania Mardocheus, zamýšľa zahubiť všetkých Židov.1 Po tých­to udalos­tiach zveličil kráľ Ahas­ver Hámana, syna Ham­medátu Agags­kého, a vy­výšil ho, takže po­stavil jeho stolicu nado všet­ky kniežatá, ktoré boly s ním. 2 A všet­ci služob­níci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol roz­kázal o ňom kráľ; ale Mar­doche­us nekľakol ani sa ne­pok­lonil. 3 Vtedy po­vedali služob­níci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mar­doche­ovi: Prečo ty pre­stupuješ pri­kázanie kráľovo? 4 A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a ne­pos­lúchol ich, že to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mar­doche­ove, lebo im oznámil, že je on Žid. 5 A keď videl Háman, že Mar­doche­us nekľaká ani sa mu nek­lania, vtedy bol Háman na­pl­nený veľkým hnevom. 6 A po­hŕdal ním vo svojich očiach natoľko, že ne­považoval toho za hod­né vystrieť ruku len na samého Mar­dochea; lebo mu boli oznámili národ Mar­doche­ov, a tak hľadal Háman vy­hladiť všet­kých Židov, k­de ktorí boli v celom kráľov­stve Ahas­verovom, celý národ Mar­doche­ov. Rozkaz zahubiť všetkých Židov.7 A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanás­teho roku kráľa Ahas­vera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, až do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar. 8 A Háman riekol kráľovi Ahas­verovi: Je nejaký národ, rozp­týlený a od­delený od iných medzi národami po všet­kých krajinách tvoj­ho kráľov­stva, a ich, toho národa zákony sú roz­diel­ne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Pre­to nie je to na pros­pech kráľovi nechať ich na po­koji. 9 Jest­li sa to vidí kráľovi za dob­ré, nech sa na­píše, aby ich vy­hubili, a od­vážim desať tisíc hrivien strieb­ra do rúk tým, ktorí konajú k­ráľovu prácu, aby ich vniesli medzi po­klady kráľove. 10 A kráľ snímuc svoj prs­teň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Ham­medatov­mu, Agags­kému, protiv­níkovi Židov. 11 A kráľ po­vedal Hámanovi: To strieb­ro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi. 12 Vtedy boli po­volaní pisári kráľovi, pr­vého mesiaca, trinás­teho dňa. Toho dňa bolo na­písané všet­ko tak, ako to roz­kázal Háman vladárom kráľovým a voj­vodom, ktorí boli nad každou krajinou, a kniežatám každého národa, každej krajine podľa jej pís­ma a každému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahas­vera to bolo na­písané a za­pečatené prs­teňom kráľovým. 13 A lis­ty boly po­slané po behúňoch do všet­kých krajín kráľových, aby plienili, vraždili a za­hubili všet­kých Židov od mladého do starého, deti i ženy jed­ného dňa, trinás­teho dňa dvanásteho mesiaca, k­torý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby po­brali za korisť. 14 Od­pis toho pís­ma, aby bol vy­daný taký zákon po všet­kých jed­not­livých krajinách, bol pos­laný otvorený, verej­ný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň. 15 V­tedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vy­daný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sad­li, aby pili, kým mes­to Súsan bolo celé zdesené a zmätené.