Roháček › Ester › 7

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Ester žiada milosť pre seba a pre svoj národ.1 A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, jesť a piť u kráľov­nej Es­teri. 2 A kráľ po­vedal Es­teri aj druhého dňa, keď sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť, kráľov­ná Es­ter? A dá sa ti. A jaká je tvoja pros­ba? Čo by bolo až do polo­vice kráľov­stva, učiní sa. 3 Na to od­povedala kráľov­ná Es­ter a riek­la: Jest­li som našla milosť v tvojich očiach, ó, kráľu, a jest­li sa to vidí kráľovi za dob­ré, nech mi je daný môj život na moju žiadosť a môj národ na moju pros­bu. 4 Lebo sme predaní, ja i môj národ, aby sme boli vy­hladení, po­v­raždení a vy­hubení. A keby sme as­poň predaní boli za sluhov a za diev­ky, mlčala by som, hoci by protiv­ník ne­mohol na­hradiť škody, k­torá by sa tým stala kráľovi. 5 Vtedy po­vedal kráľ Ahas­ver a riekol kráľov­nej Es­teri: A kto je to, a kde je ten, ktorého na­pl­nilo jeho srd­ce takou zlobou, aby vy­konal takú vec? 6 A Es­ter po­vedala: Človek protiv­ník a ne­priateľ, ten­to zlostný Háman. A Háman sa predesil pred kráľom a p­red kráľovnou. Hámana obesia.7 A kráľ vstal vo svojej prch­livos­ti od hos­tiny pri víne a vy­šiel do za­hrady paláca; ale Háman zo­stal stáť, aby prosil kráľov­nú Es­ter za svoj život, lebo videl, že mu je zlé usúdené od kráľa. 8 Keď sa po­tom na­vrátil kráľ zo za­hrady paláca do domu hos­tiny pri víne, ležal Háman zvalený na po­steli, na ktorej bola Ester. A kráľ po­vedal: Či azda ešte i znásil­niť kráľov­nú u mňa v dome? A sot­va vyšlo to slovo z úst kráľových, za­kryli tvár Hámanovu. 9 A Char­bona, jeden z komor­níkov, k­torí stáli pred kráľom, po­vedal: Hľa, je tu aj šibenica, ktorú pri­pravil Háman Mar­doche­ovi, ktorý hovoril dob­ré o kráľovi; stojí v dome Hámanovom, vy­soká päťdesiat lakťov. A kráľ po­vedal: Obes­te ho na nej! 10 A tak obesili Hámana na šibenici, ktorú bol pri­hotovil Mar­doche­ovi. A prch­livosť kráľova sa upokojila.